Fakt som zodpovedná za chorobu svojho dieťaťa?

Keď začne ísť o zdravie, zvážnieme. Keď začne ísť o zdravie našich detí, pridáme k serióznosti aj ustráchanosť, tragédiu a ľútostivosť. Pomáhajú tieto duševné stavy uzdraveniu tela?

Dieťa svojimi chorobami a bolesťami zrkadlí, v akej atmosfére žije. 

Chorobou sa nás snaží upozorniť na problémy v rodine, vo vzťahoch, v škole. Za zdravie MALÝCH detí môže psychická pohoda matky.

No, paráda!

To mám mať teraz výčitky vždy, keď moje dieťa ochorie?? Máme síce harmonickú domácnosť, ale nikto nie je v pohode nonstop 24 hodín. Alebo je?

Ak by sme boli nepretržite slniečkoví, bolo by to riadne podozrivé. Život nám prináša rôzne udalosti, zmeny, problémy, vyžaduje sa naša reakcia. Niekedy to trvá dlhšie a v procese riešenia a spracovávania udalostí v sebe, môžeme padnúť s náladou dole. Len preto, aby sme sa znovu mohli dostať hore a ešte vyššie. Prepady sú súčasťou života.

Preto viem, že keď ochoriem ja alebo moje dieťa, mám na výber: môžem cítiť pocit viny, alebo situáciu brať ako príležitosť niečo vo svojom živote zlepšiť.

Jasné, deti choré bývajú.

Problém je, ak sú choré často a dlhodobo. Každá bolesť a choroba len chcú, aby sme sa zastavili a zamysleli nad tým, ako žijeme, ako myslíme, akí sme, v akom prostredí sa pohybujeme, čo dýchame, čo jeme.

Lenže my sme odovzdali zodpovednosť za svoje zdravie cudzím ľuďom. Boli sme vychovávaní byť pasívni, prestali sme sa zamýšľať, čo nám telo hovorí. Buď bolesť potlačíme, chorobu ignorujeme, alebo utekáme
k lekárovi, pýtame lieky, sirupy, kvapky, zrážame horúčky, potláčame kašeľ, žiadame o rady.

Lekár je človek, ktorý podáva lieky, o ktorých vie len veľmi málo, na liečenie chorôb, o ktorých vie ešte menej, ľuďom, o ktorých nevie vôbec nič. François Voltaire

Kde berieme istotu, že ONI rozhodnú správne? Ako dobre nás poznajú? Čo vedia o našich vzťahoch, o našom vnútornom svete, našom živote? Nooo, to je nám v tej chvíli ÚPLNE jedno. Máme strach a chceme byť znovu zdraví. Chceme, aby boli naše deti zdravé. Čím rýchlejšie, tým lepšie.

Je prirodzené mať strach o svoje dieťa.

Strach má však obrovskú moc. Každá myšlienka so sebou nesie nejakú emóciu. A táto emócia ovplyvňuje naše ďalšie myšlienky. Myšlienky vedú k činom a tie k nejakým výsledkom.

Akú kvalitu má výsledok, kde úplne na začiatku a v celom procese rozhodovania bol STRACH? Všetky životné rozhodnutia, ktoré som urobila zo strachu, sa ukázali ako nesprávne. Pod vplyvom strachu nepočujem svoju intuíciu, ani nedokážem použiť zdravý sedliacky rozum.

Bolesť je len posol.

Nemusíte študovať medicínu, aby ste porozumeli základným princípom, ako napríklad, že odstránením príznaku problém nezmizne. Ak odstránim bolesť, ktorá sa mi snaží ukázať, že v tele niečo nie je v poriadku, len odstránim posla. Telo bude stále choré.

Ak zrazím dieťaťu horúčku, bude sa zasa cítiť zdravo. Lenže telo zdravé nie je. Dieťa začne behať, skákať, vymýšľať, míňať silu, ktorú telo potrebuje na uzdravenie. Umelo nasimulujem stav, že je zdravé. Horúčka nie je choroba.

Dajte mi moc, aby som vytvoril horúčku a vyliečim akúkoľvek chorobu. Parmenidés (grécky filozof)

Postoj k môjmu zdraviu je jasný: Máš problém? Vyrieš si ho! Bolia ťa kríže, máš nádchu, dusí ťa kašeľ, je tvoje dieťa stále choré? Nájdi príčinu. A hľadaj v sebe. Môže vás rozčuľovať tisíc vecí, ale príčina nie je v druhých.

SVOJ problém si riešim sama.

Premýšľam, čo mi chce choroba povedať. Ako sa cítim? Som v strese? Prežívam viac negatívne alebo pozitívne emócie? Niekedy je to len skúsenosť, ktorú mám len zažiť.

U mňa sa to prejavuje tak, že hoci problém ešte neviem pomenovať, už cítim, že existuje. Niečo nevyriešené, nespracované. Nová životná udalosť, zmena. Moja prvá reakcia väčšinou býva: „Bože, čo zas?!“ a „Teraz sa mi fakt nechce niečo riešiť.“ Neviem, nechcem, bojím sa, odmietam, odkladám, ututlávam, ignorujem.

Lenivosť je strach pred očakávanou prácou. Marcus Tullius Cicero

Dusím to v sebe tak dlho, až začnem kašľať. Nahováram si, že som s niečím OK, lenže vo vnútri to mám inak. Vzniká napätie medzi vonkajším svetom (tým, čo hovorím) a vnútorným svetom (tým, čo cítim). Až sa z toho telo rozkašle.

Za svoj kašeľ som vďačná.

Moje telo ku mne totiž rozpráva a hovorí mi: Ak sa neprestaneš oblbovať, ochorieš. Ak budeš ďalej tvrdiť, že nevadí a že je to v poho, nabudúce pritvrdím. Viackrát sa mi potvrdilo, že hlas tela sa oplatí počúvať. V skutočnosti je to totiž VÁŠ hlas, ktorý cez telo rozpráva. Vaše vyššie ja.

Minulý mesiac som bola tiež prinútená riešiť. Kašeľ akosi nechcel prestať sám. 🙂 Na ponorenie sa do seba mi však chýbala samota. Vynechávanie denných spánkov, skorá tma, zima, absencia muža (boli sme spolu mesiac každý deň a zrazu chýbal), to všetko spôsobilo, že som pociťovala akútny nedostatok samoty. Chýbalo mi moje zíranie.

Tak som si zavolala na pomoc sny.

Päť nocí, päť snov, jeden za druhým. Posolstvo bolo jasné, ja som to však ešte nevidela. Začala som si tiež všímať myšlienky, ktoré mi prebleskli hlavou tesne pred tým, ako som sa rozkašľala. Skladala som čriepky, obraz začínal byť postupne jasnejší. Stále mi však chýbali niektoré súvislosti.

Medzitým Olivia ochorela. Ráno sa zobudila s horúčkou a o 5 minút spala znovu. A spala a spala a spala. Dopriala mi toľko samoty, koľko som potrebovala. Nuž, dávaj si pozor na želania, moja.

Bola prvýkrát chorá a ja som dostala strach. Potrebovala som však počuť svoj vnútorný hlas a to mi so strachom nešlo. Musela som pochopiť, z čoho pramení a odhodiť tak všetky hororové scenáre, ktoré sa mi rodili v hlave. Jedna negatívna myšlienka plodila ďalšiu a tá ďalšiu a ďalšiu.

Prvý krok: Prestaň podporovať svoj strach

Zastavila som prúd myšlienok, ktoré začínali na „Čo ak…“  Nádych-výdych. Spravila som 3 rozhodnutia a vďaka nim som sa dokázala ukotviť v prítomnosti.

rozhodnutie 1 – Dnes teplotu nebudem zrážať. Ak vystúpi nad 39, spravím nové rozhodnutie.

rozhodnutie 2 – Dnes k lekárke nepôjdem. Neviem si ani predstaviť, ako by som ju tam v tomto stave ťahala.

rozhodnutie 3 – Dnes nezasahujem. Spánok je to najlepšie, čo môže urobiť. Spoľahnem sa na samoliečiteľské schopnosti ľudského tela a dám priestor prírode.

Upokojila som sa. Mala som plán. Čo bude zajtra, budem riešiť zajtra, v prípade komplikácií sa budem rozhodovať, AŽ keď nejaké nastanú. Dnes je dnes a „teraz“ je jasné. Prestala som si v hlave natáčať drámu. Všetko je tak, ako má byť.

Druhý krok: Pracuj s mysľou

V ľahkosti, ktorú som cítila, som mohla začať pracovať s mysľou. Pomohla mi meditácia, ktorou som sa preladila naopak. Už som nemyslela na to, ako veľmi je chorá, ale na to, ako sa uzdravuje. Potom som vytvorila predstavu – nádherný oblak, ktorému som dala pocit zdravia a sily, vložila som doň radosť, dala som mu farbu, vôňu, ohmatala ho.

Pridala som predstavu o tom, ako sa všetky nečistoty odplavujú z tela von – nosom, očami, ušami, hrdlom, močom, stolicou (tie oči som si mohla odpustiť, ráno ich ledva otvorila, také boli zlepené 🙂 ). Do tohto liečivého a kúzelného oblaku som zabalila svoje dieťa.

Tretí krok: Recepty starých materí

Je množstvo prírodných a osvedčených postupov, ktoré môžeme vyskúšať skôr, ako nasadíme lieky. Nie som žiadny expert, niečo som si vygooglila, na niečo si spomenula a intuitívne vybrala.

Medový zábal, eukalyptová či tymiánová masť na hrudník, nakrájaná cibuľa, či uvarený rumanček do izby na inhaláciu. Kamoška mi posunula mrazenú sliepku na slepačí vývar. Pretože zajtra vstane a bude potrebovať doplniť sily.

Štvrtý krok: Udržať sa v pohode

Odporúčam izolovať sa od „nepodporných“ ľudí. Ľudí, o ktorých viete, že by vám, hoci v dobrom úmysle, radili inak. Ja som musela potlačiť nutkanie zavolať svojej mame, hoci by som s ňou rada pokecala. Vždy ma vo všetkom podporuje, ale viem, že tentokrát by som z nej cítila obavy o vnučku. Nechcela som riskovať, že sa nakazím pochybnosťami.

Nie je tiež jednoduché nepodľahnúť myšlienkam typu „mala by som“. Mala by som ju ísť ešte skontrolovať. Mala by som ešte niečo urobiť. Mala by som byť nervózna. Otázka: „Čo by urobila osoba, ktorá sa miluje?“ Odpoveď: „Nemala by si už nič.“ Moje JA mi hovorilo, že všetko je v poriadku tak, ako to je.

Využila som teda voľný čas pre seba a posvietila si na svoj problém. Pozrela sa naň inými očami a odkryla ďalšie vrstvy. A príčinu som našla: Odmietala som prijať novú skutočnosť vo svojom živote. Vo vedomí som si to nepriznávala, teraz mi však konečne docvakli všetky súvislosti, zapadli do toho aj posolstvá zo snov.

Objavením príčiny však nič nekončí.

Musím niečo zmeniť. Niekedy stačí novú skutočnosť len prijať. Ja som vo vonkajšej realite v tomto prípade nemohla nič zmeniť, fakty boli jasné. Čiže som musela ísť dovnútra a zmeniť svoj postoj k danej veci.

Olivia spala celý deň a ďalšiu noc, spolu 34 hodín. Ráno sa zobudila bez teploty, zasoplená a vo výbornej nálade. Chcela piť, jablko a Doru. Vďaka Dore, obľúbenej postavičke, som vedela, že už je dobre.

Z medicíny sa úplne vytratila schopnosť dať problém pacienta do súvislosti s jeho životným príbehom. Jan Hnízdal

U svojho lekára som nebola 15 rokov, ak by som však potrebovala pomôcť s vyliečením tela, nemám problém o pomoc požiadať. Lekára, homeopata či liečiteľa… Viem však, že ak nenájdem príčinu svojej choroby, vyliečenie je len dočasné, choroba sa znovu vráti.

Netrápte sa, ak vaše deti trpia.

A netrápte sa, ak príčinu nemôžete nájsť. Vaše deti prežívajú presne to, čo prežívať majú a niekedy to môže byť iba skúška, ktorá vás má všetkých posunúť. Ja verím, že tie bytosti v detských telách si svoj osud vybrali a zažívajú presne to, čo zažiť potrebujú, aby zosilneli do ďalšieho života.

Trvalo mi pár dní, kým som preprogramovala svoju myseľ. Kašeľ, ktorý ma trápil 1,5 mesiaca odznel do 2 dní. Myšlienkami dokážeme svoje telo pokaziť, ale aj napraviť. Nepodceňujte svoju myseľ. Ste to totiž vy.