Ihriskový matrix

Vymysleli ste nám pravidlá a zabudli ste sa nás spýtať. Určili ste pravidlá
vo svete, ktorý patrí nám. V našom ihriskovom svete. Chcete, aby sme boli slušní, zdvorilí, ohľaduplní. A tak ste vymysleli pravidlo, že sa musíme striedať. Ak je slušnosť nepríjemná, rozpačitá a nervózna, ak sa spája
s násilím, veľmi sa nám do toho nechce.

Čo iné si máme myslieť, keď nás nasilu vyberáte z hojdačky, či z kolotoča, lebo prišlo iné dieťa? Nevadí vám, že sme smutní, že plačeme? To, že sa chceme ešte hojdať, NEznamená, že nechceme Mišku, Nikol či Maťka pustiť. Znamená to jednoducho LEN TO, ŽE SA CHCEME EŠTE HOJDAŤ.
Sme preto zlé???

Predstavte si, že sedíte s tatom v kaviarni a skvele sa zabávate. Vojde cudzia žena a nemá si kam sadnúť, lebo všetky stoly sú obsadené. Oco začne do vás hustiť, že ju musíte pustiť. Lenže vy protestujete, tak vás oco prinúti nasilu
z kaviarne odísť. Ako sa cítite? A presne tak sa cítime my. Ak ste viac ohľaduplní k ostatným ako k nám, bojíme sa. Bojíme sa, že máte cudzie deti radšej ako nás.

Tvrdíte nám, že na šmykľavku sa dá vyjsť len po schodíkoch a že je len
na šmýkanie. Lenže my vieme svoje 🙂

• Dá sa na ňu liezť aj z opačnej strany a je to zábava zistiť, že v ponožkách to nejde a naboso zas áno. Milujeme objavovanie!
• Baví nás pozorovať, ako sa kamienky kotúľajú dolu, keď ich spúšťame zhora.
• A skúmať rozdiel, ako je to naopak, keď stojíme pod šmykľavkou
  a vyhadzujeme ich hore.
• Môžeme po nej spúšťať autá, formičky či našich plyšových miláčikov.
• A v neposlednom rade je to skvelá rozhľadňa!

Vašimi pravidlami vyjadrujete svoju nedôveru v nás. Neveríte, že sa vieme dohodnúť. Robíte nám rozhodcov a sudcov, snažíte sa byť spravodliví. Lenže spravodlivosť nie je láska. Nemusíte po nás neustále pokrikovať a napomínať nás. My totiž:

• Radi beháme a skáčeme. A áno aj padneme, potrebujeme tú gravitáciu poriadne preskúmať.
• Radi kričíme, skúšame tak rozsah svojich hlasiviek.
• Radi sa hašteríme.
• Milujeme pocit, keď nám vyhodené kamienky masírujú hlavu. Vyskúšajte to aj vy, je to SUPER!
• Radi sa doťahujeme o hračky, zisťujeme tak totiž taktiku ostatných detí, ako si ubrániť svoje hračky.

A áno, my vieme, že sa na trampolínu zmestíme aj šiesti, tak nemáme vyšilovať. Ale skúsili ste už tak skákať? Dosť na figu sa odráža, skákanie sa nedarí, vrážame do seba a ešte nás stále upozorňujete, aby sme dávali pozor.

„Tu neplatia žiadne pravidlá! Snažíme sa totiž niečo urobiť!“

Thomas Alva Edison

Naučte sa čakať.

Hovoríte, že vás nepočúvame a že sa s nami nedá dohodnúť. Spýtate sa, či pustíme Lauru na hojdačku, či požičiame Lili kočík, ale nečakáte na odpoveď. Poviete, že musíme vrátiť autíčko a vytrhnete nám ho z ruky. Skúste chvíľku počkať, uvidíte, že ho vieme vrátiť aj sami.

Neoznámite nám vopred, že pôjdeme domov, ale rovno nás ťaháte preč
z ihriska. Viete, nám chvíľu v trvá, kým si v hlavičkách spracujeme nové informácie, potrebujeme sa pripraviť. Nemusíte za nás rozhodovať, vieme
sa rozhodnúť aj sami. Potrebujeme však čas. Je tých 20, 30, 60 sekúnd naozaj veľa? Vieme, pre vás nekonečne veľa, vy dospelí sa totiž stále ponáhľate.

Chápeme, že si na ihrisku riešite vlastných démonov, zvádzate svoje vnútorné boje. Bojíte sa, že vás ostatní odsúdia, keď budete iní. Chceli by ste sa
k svojim deťom správať s láskou a rešpektom, lenže sa bojíte, že o vás budú hovoriť, že nám všetko dovolíte a že sme rozmaznaní. Mami, oci, my vás nebudeme nikdy súdiť, my vás ľúbime.

Len vás prosíme, netlačte na nás, majte s nami trpezlivosť. My sa od vás slušnosť a ohľaduplnosť budeme radi učiť. Ak budeme z vás cítiť radosť a budete slušní aj k nám, verte, že nás to bude baviť. Veď viete, ste predsa našimi vzormi. 😉