Neviem sa usmievať

Dvojročná Olivia sa v Španielsku naučila byť spoločenská a komunikatívna. Mesiac žila v prostredí, kde bolo prirodzené usmievať sa na okoloidúcich a baviť sa s neznámymi. Oslovovali ju babky na ulici, pán na pošte, predavačky
v obchode, pouliční umelci, bežci na pláži, či deti na ihrisku.

(Ako sme sa dostali na mesiac do Španielska, si môžete prečítať v článku Moja lekcia intuície.)

Ani neviem, kedy nastala tá chvíľa, keď sa prestala schovávať za mojimi nohami a prevzala iniciatívu ona. Zrazu to bola ona, kto prvý pozdravil, pristavil sa, oslovil. Ukázala pani v obchode, čo chce kúpiť, bežala
za barmanom zaplatiť churros.

churro-zz

Okopírovala aj môj zvyk poďakovať šoférom, ktorí nám dali prednosť na prechode. Rovnako ako ja zamávala autu, na ktorom sa väčšinou začali sťahovať okná a odmávali jej aj tí zo zadných sedadiel.

Vytriezvenie prišlo po prílete domov. Zdravila a mávala zamestnancom letiska hneď po vystúpení z lietadla. Nikto nereagoval a ja som si najskôr myslela, že si ju len nevšimli. Všimli, videli, nereagovali. Hola, hola, už sme doma.

Nejdem sa tu teraz rozpisovať, akí sme na Slovensku uzavretí, uponáhľaní, zamračení, že pred sebou klopíme oči. Nejdem ani moralizovať o tom, aby sa úradníci a predavačky viac usmievali, aby boli ľudia v busoch, či
v čakárňach u lekára na seba milší. Niekto sa na nás pozrie a my si pomyslíme: „Čo čumí?“

Ťažko môžem ja – introvert na niekoho ukazovať prstom. Ja, ktorej životná filozofia bola dlho: „hlavne si ma nevšímajte, ja si vás tiež nebudem“.

Ešte v Španielsku som sa rozhodla, že po návrate domov začnem chodiť
na jógu. Na prvú lekciu prišla cvičiteľka neskoro. Po príchode sa ospravedlnila, vysvetlila svoje meškanie a vyjadrila, že ju to mrzí. Nikto z nás nereagoval. Nikto nepovedal, že je to v pohode, že nevadí, že to sa stáva. Nikto nepovedal, ani že vadí. V miestnosti sa ozývalo trápne ticho.

Som si takmer istá, že Olivia na svoj nadobudnutý, pre Slovensko čudesný zvyk zabudne. Znovu sa prispôsobí prostrediu.

hojdacka-n

A ja som sa rozhodla toto prostredie zmeniť. Budem vnímavejšia a otvorenejšia voči okoliu. Budem reagovať na neznámych a budem hádzať kŕčovité úsmevy dúfajúc, že sa svaly časom uvoľnia a raz, v ďalekej budúcnosti, budem vyzerať prirodzene. Pre niekoho normálka, pre mňa úsilie a vystúpenie z komfortnej zóny. Spolieham však na to, že každá opakovaná vec sa stane zvykom a raz príde čas môjho prirodzeného úsmevu.

„Úsmev je lacnejší a dáva viac svetla ako elektrina.“
Paulo Coelho

Celé to má malý háčik

Dokážem sa usmievať, keď nemám náladu? Keď je vonku sychravo, tlaky sa striedajú hore-dole, všetci okolo sú podráždení? Jasné, Španieli, tým je sveta hej, v Malage majú 360 slnečných dní v roku, teplo a svetlo až do neskorého večera. Im sa to usmieva, keď sú dotovaní energiou zvonku. Pošlite ich teraz
k nám a do týždňa sú v depkách.

Uznávam, že je ťažké nebyť závislí na počasí. V kolektíve to môže byť jednoduchšie. U nás v práci sa vždy našiel niekto, kto to potiahol, keď bol nábeh na davovú nervozitu. Nikdy sme neboli v úpadku všetci. Môže to však fungovať aj opačne. Prídete do práce rozžiarení a nálada ostatných vás dostane dole.

Ako sa previbrovať, keď ste doma sama s deťmi, alebo je dieťa choré
a vám tiež nie je do spevu, keď je vonku tma a muž už piaty deň
na služobke?
Nablízku nie je nikto, kto by vás naštartoval.

Neostáva nič iné, len sa prestať spoliehať na druhých. Zmierte sa s tým,
že vám nikto a už ani počasie nepomôže.
Prestaňte očakávať pomoc
od ostatných. Len vy máte silu zmeniť svoj vnútorný stav.

3 tipy, ktoré fungujú mne. A keď fungujú mne, musia aj vám. 🙂

1. Humor

Nezabúdajte na humor. Je to kľúč k ľahkosti a nadhľadu. Keď sa mi už
z nedostatku spánku krížia oči, keď vonku tretí deň leje, keď sa začínam rozprávať sama so sebou, lebo nikto iný nad dva roky nie je v blízkosti, začnem sa na svojej situácii baviť.

Prestanem sa brať tak vážne a zrazu je mi smiešne, ako to celé prežívam. Uvedomím si, že sú horšie veci a že ide o krízu na dobu určitú, že aj toto obdobie skončí a znovu vyjde slnko.

„Život je niekedy taký tragický, že sa musíme vedieť zasmiať, aby sme ho vydržali.“ Peter Strauss

2. Niekto, kto sa miluje

Táto metóda je geniálna a zároveň jednoduchá. Písala som o nej už v ebooku Ako nezabiť v deťoch intuíciu. Keď ste v nízkoenergetickom stave a pristihnete sa, že si už sama nerozumiete, pretože artikulujete už len
na úrovni štekania a vrčania, zastavte sa a položte si otázku: „Čo by urobil niekto, kto sa miluje?“

Vážne, skúste to. Je v tom obrovská sila: „Čo by urobil v tejto chvíli niekto, kto sa miluje.“ Odpoveď príde vždy, pošle mi ju moje vyššie ja a pošle mi ju hneď. Vnútorný pocit mi napovie, že je to tá správna odpoveď. Vtedy nerozmýšľam a konám.

Na túto otázku neexistuje univerzálna odpoveď, je len jediná, TÁ VAŠA. A platí len v danom momente. Môžu to byť drobné radosti, ktoré by vám bežne ani nenapadlo urobiť. Krôčik po krôčiku vám bude pribúdať energia, dvihnete sa na vyšší level, zmení sa vám nálada.

hojdacka2-nKeď sa spýtate samej seba, čo by urobil niekto, kto sa miluje, možno zistíte, že niektoré veci nemusíte vôbec robiť. Alebo že ich nemusíte robiť dnes. Možno sa vám len činnosti počas dňa inak poprehadzujú. Možno sa medzi vaše povinnosti zrazu zmestí 5 minútové posedenie s kávičkou a vyloženými nohami. Možno si miesto upratovania napustíte vaňu počas obedného spánku dieťaťa, možno vymeníte Fíha tralala za Calvina Harrisa či Bruna Marsa. Možno…. Veď skúste 🙂

3. Prijmite svoju zlú náladu

Ak máte pocit, že len bojujete sama so sebou alebo so svojim dieťaťom, že strašne chcete a nedarí sa, tak sa prestaňte snažiť. Svoju zlú náladu prijmite. Prijmite, že vám lezie na nervy počasie, že ste na prášky, lebo ste už týždeň zavretá doma s usoplenými deťmi. Prijmite, že si s tým teraz neviete rady a že to NEVADÍ. Dovoľte si byť mrzutá. Povedzte si, že akonáhle budete mať silu to zmeniť, tak to zmeníte, ale teraz to skrátka nejde. Povedzte to takto aj svojim deťom a svojmu okoliu. Uvidíte, ako zmizne vaše vnútorné napätie, výčitky, pocit viny.

A keď vám bude znovu veselo, nezabudnite sa usmiať aj vonku. 🙂 Tak, ako sa správame my k sebe, tak sa budú správať k sebe aj naše deti. Ďalšie generácie preberú len to, čo sme im ponúkli my dnes. Tak poďte
so mnou rozusmievať náš svet. 🙂

A ešte jedna poznámka: Nič za to neočakávajte! Neočakávajte, že aj ten druhý sa na vás usmeje, nečakajte uznanie, že vás niekto pochváli, akí ste dobrí. NEMUSÍ. Funguje to len vtedy, ak to robíte nezištne.

Zuzana Mihálechová
Matka minimalistka - v skúmaní sveta neprekáža, svoje dieťa neobmedzuje. Je presvedčená, že deti netreba vychovávať. Stačí žiť tak, ako by sme chceli, aby žili naše deti. A oni sa už pridajú. Autorka ebooku Tajomstvo detských emócií alebo Osvojte si 26 postojov a nemusíte viac bojovať so svojim dieťaťom. O tom, ako sa im s dcérou darí či nedarí, začala písať články, ktorými chce inšpirovať aj ostatných rodičov, ako byť tým najlepším vzorom pre svoje dieťa. Viac o Zuzane si môžete prečítať tu >>
Komentáre
  • EBOOK ZDARMA Ako nezabiť v deťoch intuíciu alebo 8 právd, na ktoré ste už zabudli, ale vaše deti ešte nie

    final-new-cover

  • Chcete, aby vaše deti robili dobré životné rozhodnutia? Všetci sme mali kedysi v sebe prirodzený zmysel pre intuíciu. Kde sa stratila? Stiahnite si ebook ZDARMA a zistite, ako neopakovať chyby našich predkov.

  • Najnovšie príspevky
  • Kategórie
  • Vidíme sa na Facebooku:
  • EBOOK ZDARMA Objavujte svet spoločne. Čo najdlhšie

  • Získajte ZDARMA ebook a zistite, či sa pri otázke DAŤ ČI NEDAŤ DIEŤA DO ŠKÔLKY, nerozhodujte na základe 4 falošných dôvodov. Sú v spoločnosti silno vžité a bránia vám riadiť sa svojim srdcom.

  • EBOOK ZDARMA Nový pohľad na uspávanie detí alebo 8 nových postojov a nebudete tráviť celý večer uspávaním

    ebook cover (transparent)

  • Získajte ZDARMA ebook, v ktorom objavíte, ako je možné, že naše dieťa sa pýta samé spať. Pomôžem vám zbúrať staré mýty a vybudovať 8 nových postojov, vďaka ktorým skončí trápenie s nekonečným uspávaním vašich detí. Nech žije pohodový večer :)