O korporácii, slobode a honbe za poslaním

„Nepracuj, si na dovolenke.“ Pozerala som na monitor a premýšľala, prečo tá veta vo mne zvláštne rezonuje. Došlo mi to. Slovo dovolenka z môjho slovníka odišlo a ani som si to nevšimla.

Odkedy nie som zamestnaná, nemám už svoj život striktne rozdelený čiarou na dve časti. Už nie je LEN dovolenka a LEN práca. Prirodzene sa to spojilo do jedného celku, v ktorom sa práca a dovolenka vzájomne prelínajú. A preto nemôžem NEpracovať na dovolenke, lebo celý môj život sa zmenil na dovolenku. O tom, či budem pracovať nerozhoduje miesto, kde sa nachádzam, ale moja chuť.

Už nemám povinnosti, pretože viem, že každé „musím“ sa dá premeniť
na „chcem“.
Mám práve teraz chuť tvoriť, alebo účtovať? Mám chuť variť (skoro nikdy), alebo písať? Mám chuť upratovať, hrať sa s dieťaťom, alebo cvičiť? Mám sa chuť s niekým stretnúť, alebo byť sama? Niekam pôjdeme, alebo ostaneme doma?

Samozrejme, má do toho čo povedať aj faktor dieťa, ale zistila som, že ak sa rozhodujem podľa svojho pocitu, vždy sa to krásne preskladá a usporiada do vzájomnej harmónie.

Mám šťastie? Našla som svoje poslanie?

Včera som sa zoznámila s mladou londýnčankou, ktorá tripovala po Portugalsku sama. Má stresujúcu prácu a potrebovala sa zresetovať. Vždy chcela byť lekárkou, a teraz zistila, že ju to nebaví. Dá sa vo svojom poslaní pomýliť? Má každý svoje poslanie? A ak ho nájdem, neomrzí ma?

poslanie, sloboda, výchova

Sú ľudia, ktorí sa boja odísť z práce, pretože si myslia, že musia nájsť svoje poslanie, ktoré bude trvať už navždy. A to ich frustruje.

Dnes je veľká móda hlásať: „Nájdite si svoje poslanie“, „Živte sa tým, čo vás baví“ a „Opustite otrokárov“. Sú ľudia, ktorí majú pocit viny, že pracujú v korporáciách, pretože by to tak nemalo byť. Sú nespokojní už len z princípu, že je to „nesprávne“, vytvorili si v sebe tlak a sú v strese, kedy (a či vôbec) nájdu TO svoje poslanie. Iní sa hanbia priznať, že ich práca vo firme baví.

12 rokov v korporácii

Presne toľko som pracovala v nadnárodnej firme. MILOVALA SOM TO. Nevadilo mi, že cestujem každý deň 2 hodiny z a do práce, nevadil mi stres a neistota, čo budem dnes zas musieť riešiť, spracovala som aj to, že som zodpovedná
za prácu ďalších 10 ľudí v tíme. Nikdy som nebola loajálna k firme, pretože pojem „firma“ pre mňa nič neznamenal a neznamená. Vždy je to o ľuďoch. Neriešila som ani to, že moja práca nemala pre svet žiadny význam.

Užívala som si to, pretože:

  • som každý deň trávila s najlepšími ľuďmi na svete (pritiahla som si ich
    do života tak, ako oni mňa)
  • sme mali humor, smiech, dobrú náladu a v ťažkých chvíľach sme sa podržali
  • každý prúser a každý nový šéf (často to bolo to isté) ma niečo naučili – O SEBE
  • som bola nútená vyliezať z ulity – prezentovať na verejnosti a naučiť sa vychádzať s ľuďmi, ktorých som nemusela (moja introvertnosť
    a tvrdohlavosť dostávali zabrať)
  • adrenalín
  • som bola skvelá šéfka (nechajte ma v tom)
  • super peniaze na účte každý mesiac

Fungovať to mohlo len preto, že:

  • som sa prácou nenechala pohltiť a neťahala som si ju domov
  • moja priorita v živote bola niekde inde – vtedy to bol môj sebarozvoj
    a semináre v oblasti duchovného rozvoja
  • som veľa športovala a čítala knihy
  • situácie v práci som brala ako svoje životné lekcie

„Cieľom života je sebazdokonaľovanie a naším poslaním je zdokonaľovať sa.“ Oscar Wilde

Práca, ako taká, nikdy nebolo to, čo ma napĺňalo. A vôbec to nevadilo, nehľadám zmysel svojho bytia v práci. Dôležité pre mňa bolo to, čo som sa cez ňu dozvedala O SEBE. K svojmu vnútornému posunu som potrebovala všetky tie nepríjemné situácie a podnety, ktorých sa mi dostávalo. Zrkadlila som si vzťahy so šéfmi, kolegami, pracovala so svojimi postojmi, emóciami, podvedomými programami.

Keď môj tím po 10 rokoch rozpustili, musela som si riešiť svoje lipnutie na "mojich" ľuďoch. Lenže to neboli, nie sú a nikdy nebudú "moji" ľudia. Teoreticky som to vedela, ale až keď som si to zažila na vlastnej koži, pochopila som to úplne. A kým som to pochopila, bolelo to. Vďaka tomu teraz viem, že nevlastním ani svoje dieťa, a preto ho môžem vychovávať slobodne, netlačiť ho do nejakej formičky o tom, aké by som chcela, aby bolo, alebo malo byť podľa iných.

Mojim pochopením, podnety postupne strácali na sile, situácie mi prestali vadiť, až sa prestali diať úplne. Moje poslanie „byť zamestnaná“ stratilo význam. Aj moje priority sa zmenili.

poslanie, sloboda, výchova

Poslanie nemusí byť navždy. Menia sa vonkajšie okolnosti, podmienky aj naše vnútorné priority.

Existenčný strach

Na voľnej nohe som krátko, ale veľa som sa už naučila. Napríklad, že „nemať chuť“ a „nemať chuť“ je rozdiel. Už rozlišujem, „nemám chuť“, lebo nemám náladu a nechce sa mi a „nemám chuť“, lebo cítim, že ak by som aj pracovala celý deň, výsledok bude stáť za veľké nič. Naučila som sa nevyčítať si dni bez práce. Bola som typ disciplinovaného vojaka a bola pre mňa výzva naučiť sa fungovať „len“ podľa tvorivej energie a plávať na svojej vlne. O mojich blokoch týkajúcich sa peňazí, ktoré som v sebe nachádzala, ani nehovorím.

S každou myšlienkou na koniec rodičovskej dovolenky sa začal vynárať môj strach. Strach typu: Čo ak sa neuživím? Čo, ak nebudem schopná splácať hypotéku? Nemám sa predsa len vrátiť do zamestnania a k istote? Prvýkrát v živote som sa rozhodla ísť na terapiu. Už dlhšie ma tam ťahala moja zvedavosť a konečne som našla dôvod. 🙂

S terapeutkou Zuzanou Rihákovou sme za 3 hodiny vyriešili môj existenčný strach. Prekvapenie: Vôbec nešlo o existenčný strach, bolo za ním schované úplne niečo iné. Dostali sme sa do môjho detstva, môjho vzťahu s otcom a mužmi a k môjmu programu správania sa, ktorý si riešim celú dospelosť
v rôznych oblastiach svojho života. A teraz prišla na rad aj finančná. Niečo sa vo mne zmenilo. Postoj. Zuzkina terapia mi priniesla slobodu a úplne inú energiu do podnikania.

Viac o finančných terapiách sa dozviete tu >>>

Sloboda je vnútorný pocit. Pocit, ktorý môžete mať bez ohľadu na vonkajšie okolnosti. Ak máte tento pocit vo svojom vnútri, je vám jedno, či pracujete
v korporácii, alebo ste živnostník.

poslanie, sloboda, výchova

Je predávanie gaštanov poslanie?

poslanie, sloboda, výchova

Zmena miesta neovplyvňuje moju chuť pracovať

Dnes mám chuť písať tento článok a je mi jedno, že som v Portugalsku, podľa niekoho na dovolenke. Ja to tak už skrátka nemám. Robím, čo ma baví a vtedy, keď ma to baví. Bez ohľadu kde a v čom som. Dokončila som tu aj projekt Minikurz čarovného zrkadlenia a tak je v ňom aj južanská, slnečná energia. 🙂

Každý deň som vďačná za štýl života, ktorým teraz žijem.

Ďakujem, že:

  • viem, aké je vonku POČASIE, a to na vlastnej koži
  • že si môžem užívať DENNÉ SVETLO
  • môžem sa stretávať len s ľuďmi, s ktorými chcem
  • nemusím vstávať na budík (neživý)
  • môžem z domu odchádzať KEDYKOĽVEK a nie, keď sú ranné špičky
  • že si ten svoj deň môžem TVORIŤ po svojom

Zároveň svoj starý život neodvrhujem, je mojou súčasťou. Všetko, čo som si prežila, bolo potrebné, aby som dospela až sem. A tiež viem, že to nemusí byť konečná. To, čo ma baví teraz, ma nemusí baviť o 5 rokov. Je to vývoj a je to OK.

Nemám žiadne ciele a nehľadám svoje poslanie. Mojim poslaním je moje vnútorne šťastie a plyniem. Mám oči (srdce) otvorené a nebojím sa prijať výzvy, ktoré mi život.

sloboda, poslanie, výchova príkladom

Sloboda pramení zvnútra. Aj surfer na mori sa môže vo vnútri cítiť neslobodne.

Ak cítite, že je čas na veľké životné rozhodnutie, ako je napríklad opustiť svoju prácu a začať robiť to, čo vás baví, spravte ho. Spracovávajte si však pri tom svoje strachy a bloky, inak si vás pri najbližšej príležitosti zas nájdu.

A ak ste spokojní tam, kde ste, nepodľahnite tlaku a všeobecnej mienke, že by ste mali robiť niečo iné, viac zmysluplné, alebo kreatívne. Dôležité je to, ako sa cítite vy. Počúvajte svoj vnútorný hlas.

Ak chcete vedieť, ako sa to sebaspoznávanie robí, začať môžete tým, že sa naučíte zrkadliť:

Zuzana Mihálechová
Matka minimalistka - v skúmaní sveta neprekáža, svoje dieťa neobmedzuje. Je presvedčená, že deti netreba vychovávať. Stačí žiť tak, ako by sme chceli, aby žili naše deti. A oni sa už pridajú. Autorka ebooku Tajomstvo detských emócií alebo Osvojte si 26 postojov a nemusíte viac bojovať so svojim dieťaťom. O tom, ako sa im s dcérou darí či nedarí, začala písať články, ktorými chce inšpirovať aj ostatných rodičov, ako byť tým najlepším vzorom pre svoje dieťa. Viac o Zuzane si môžete prečítať tu >>
Komentáre
  • Jedinečné karty pre detskú dušu

  • Učíme sa zrkadliť

  • final-new-cover

  • Chcete, aby vaše deti robili dobré životné rozhodnutia? Všetci sme mali kedysi v sebe prirodzený zmysel pre intuíciu. Kde sa stratila? Stiahnite si ebook ZDARMA a zistite, ako neopakovať chyby našich predkov.

  • Najnovšie príspevky
  • Kategórie
  • Vidíme sa na Facebooku:
  • Instagram