Vlčí zápisník

stvorený pre ticho v hlave a pokoj v duši.

zápisník

Kde berieš energiu?, Ako si čistíš hlavu?
Ako k tebe chodia nápady?, Kde čerpáš inšpiráciu?

Tieto a rôzne obdoby týcho otázok dostávam.

Moja odpoveď je vždy rovnaká:

"Chodím do prírody. Nechám tam myšlienky staré a vraciam sa s novými."

To však nie je celá pravda.

Až nedávno som si uvedomila, že mi pomáha ešte jedna vec. Robím ju automaticky, a preto je pre mňa tak samozrejmá, že mi nenapadlo ju nikdy ani spomenúť.

Rada si totiž čmáram.

Len tak. Bezmyšlienkovito. Bez cieľa niečo vytvoriť.

Iba nechám ruku, nech kĺže po papieri. S ceruzkou, perom, alebo pastelkami.

Čo je práve po ruke. 

Múdre hlavy hovoria, že tým zapájam druhú hemisféru a prvá môže vypnúť (nikdy si nepamätám, ktorá je ktorá, ale chápete, že?).  Vďaka tomu logická a analytická Zuzana oddychuje a tá tvorivá a snívajúca sa môže prebudiť.

 

V tomto procese majú myšlienky, ktoré sa mi v hlave cyklili, možnosť opustiť ju a tým vytvoriť nový, prázdny priestor.  No, a kde je voľné miesto, tam už ľahko naskáču nápady, ktoré okolo hlavy doteraz krúžili a nemali šancu sa dostať dnu.

 

Stačí si vyladiť anténky a vyčistiť harddisk. 

Rada sa tiež vypisujem.

Len tak.

Zapisujem myšlienky, čo mi idú hlavou:
Uvar rizoto. Kúp banány. Odpíš grafičke. Dohodni termín. Vybav poštu. A tak stále dookola.

 

Alebo si v hlave prehrávam situáciu, a premýšľam, ako som mohla zareagovať inak. Čo je síce fajn, ale keď vám tá istá myšlienka ide v hlave už stopiaty krát a vy situáciu a svoju reakciu už aj tak nemôžete zmeniť, nemá to absolútne žiadny význam.

A tak píšem a píšem.

Až kým to ruku prestane baviť a myšlienky už radšej ani neprídu :).

Vedeli ste, že denne máme v hlave 6500 myšlienok (vždy, keď číslo dohľadávam je iné, ale aj tak vždy vysoké) a až 80% z nich sa dookola opakujú!

O tom, čo som mala urobiť a neurobila, alebo urobila a nemala urobiť. O tom, čo som mala, alebo nemala povedať a to už ani nehovorím o druhých. Ako mohli a neurobili. Alebo fakt nemuseli!

 

Znovu a znovu si pretáčame v hlave tie isté scenáre. 

 

A tak sa z nich vypisujem. Alebo vyčmáravam.

K tomu, aby ste si takýmto spôsobom vyčistili hlavu, nepotrebujete Vlčí zápisník. Ak sa preň však rozhodnete, tak vedzte, že je vytvorený s láskou (ako inak) a so zámerom, aby prinášal ticho v hlavách a pokoj v dušiach.

Parametre zápisníka:

Mäkká väzba.

Formát A5

Cena: 12 EUR

Stránky: čistý papier, 120g (nepriesvitné)

Počet strán 140 (bude hrubý)

Obálka: 350g papier, sametová laminácia (soft-touch)

Vlci - autorské dielo ilustrátorky Natálie Březinovej
Vytlačené na Slovensku

Organizačné info:

Zápisník je ešte v tlači, dostane sa ku mne prvý decembrový týždeň a následne aj k vám. Ak ho chcete podarovať, Vianoce určite stíhame. Ak si k nemu objednáte niečo iné z môjho e-shopu, pošlem vám to v jednom balíčku naraz.

Malé prekvapko, ktoré vám prezradím:

Na konci nájdete 31 tipov, ako môžete zápisník využiť pre seba na maximum.
31 ako 31 dní v mesiaci. Môžete si vyberať pocitovo, náhodne, alebo podľa dňa v mesisaci 🍀.)

Ako vznikala obálka:

Ešte v lete ku mne prišli nápady na obrázky s posolstvom. Niečo, čo by som si ja sama chcela zavesiť doma na stenu. Videla som jasný motív, a tak som skúšala - akvarel, akryl, pastelky. Stále to však drhlo. Nevedela som správne zachytiť to, čo som mala pred očami. 

Trvalo mesiac, kým mi došlo, že to nie je farbami. 
Že to má vyzerať úplne inak. 
A že to nebudem maľovať ja.

Hneď som vedela, koho oslovím, ale trvalo mi ďalší mesiac, kým som to urobila. 

S Natálkou Březinovou sme sa hneď dohodli a spoločnú tvorbu som si neskutočne užila. 

Moje prvé zadanie znelo: Ty a tvoje Vyššie ja.

Aj keď sa cítim osamelo, viem, že nemôžem byť sama.

Vedela som, že tam chcem vlkov, ale to, čo mi poslala, predčilo moje očakávania. 

plagát, vlci, ty a tvoje vyššie ja

Obrázok, mi má pripomínať, že nikdy nie som sama. Že vždy je tu niečo väčšie ako ja. Môžeme to nazvať Boh, Božstvo, Vesmírna energia, Matka Zem, Zdroj, Univerzum... Niečo, čoho som súčasťou a niečo, čo je súčasťou mňa.

Vystihuje situáciu, kedy som sa cítila veľmi osamelá. Na opačnej pologuli, v noci, v prírode, pod hviezdnou oblohou. To, čo sa mi vtedy stalo, bol pre mňa hlboký zážitok a je to sranda, pretože Natálke som o ňom nič nepovedala. Keď mi poslala obrázok, napísala mi toto:

"Většinou si nejvíc osamělá připadám v noci, proto mi dávalo velký smysl udělat obrázek tmavý, kdy na mě z té nekonečné hvězdné oblohy dohlíží mé vyšší já, nějaká jiná varianta mě samé než ta, která tu chodí po světě. Velký vlk tedy jak kdyby vystupuje z oblohy, připravený ukázat "malému", že tu není sám. Malého jsem nechtěla udělat bezbranného, proto je v pozici spíš připravené, nebojí se, je klidný."

 

Poznáte ten pocit, keď ste medzi ľuďmi a cítite sa tak veľmi sami? Nepochopení a osamelí.

Tak presne tento pocit som nemala dlhé, dlhé roky. Až raz...

Ležím v posteli a podľa odfukovania vedľa seba viem, že Olivia už zaspala. Elyssa, dobrovoľníčka z Francúzska, sa na druhej strane izby ešte prevaľuje a chalani sa zatiaľ nevrátili. Do očí sa mi predierajú slzy. Cítim sa vylúčená zo skupiny a pokúša sa o mňa sebaľútosť. 

Nebudem sa tomu brániť. Dovolím si vyplakať sa, ale keďže nechcem rušiť, vychádzam z izby von. 

Stojím uprostred Mexika. Uprostred noci. Uprostred ničoho.

Kdesi na obrovskej lúke čakám na plač, ktorý neprichádza.

Miesto toho užasnuto pozerám na nočnú oblohu, akoby som ju videla prvýkrát. Miliardy a miliardy hviezd v úplne iných zoskupeniach, ako poznám z domu. 

Zatvorím oči a zrazu som jednou z nich. Stávam sa hviezdou. Cítim, ako ma obloha berie do svojej náruče a hojdá ma. Hovorí mi, že som jej súčasťou bez ohľadu na to, či to práve cítim, alebo nie. A preto nikdy nemôžem byť sama. 

O pár sekúnd neskôr sa však stávam aj oblohou. Obrovským priestorom, ktorý svojej malinkej čiastočke nazývanej Zuzana hovorí, že je to v poriadku. "Tam dolu na Zemi prežívaš a zbieraš skúsenosti, a keď príde ten správny čas, vrátiš sa domov. Ku mne. Na oblohu."

Ešte tam chvíľu sedím a vznášam sa v úplne novom pocite. Zmizla osamelosť, zmizla sebaľútosť. Nemôžem byť sama, aj keď sa tak cítim. 

Je mi dobre.
Cítim lásku.

Som jedna z miliardy skúseností samej seba.

Niečo nefunguje? Napíš prosím sem: info@zuzanamihalechova.com