Vo finále som ja tá silnejšia

sebapoznanie, cesta, sila

„Ty si veľmi odvážna, keď dokážeš všetko zdieľať.“

Hm, určite nezdieľam všetko a asi by som sa nenazvala ani odvážnou.

Keď sa otváram druhému, ukazujem mu svoje slabé miesto a tu vždy vzniká riziko, že ma dotyčný odmietne, alebo si aj kopne. Môžem sa začať zvíjať od bolesti a povedať si nikdy viac. Uzavrieť sa.

Ja som v osobnom kontakte otvorená. S blízkymi aj cudzími, ak to tak cítim. Srdce na dlani, takáto som. Ber alebo nechaj tak. Vo virtuálnom svete to však mám inak.

Keď som v procese, cítim sa zraniteľná a chránim sa tým, že o tom nepíšem. Svoje vnútorné premeny zdieľam až spätne. Niektoré veci sem nevyťahujem vôbec, ale tie, ktoré odhalím, som ochotná rozobrať až do úrovne kvarkov.

Nemám strach.

Ak o sebe viem, čo viem a som s tým OK, ako mi môže niekto ublížiť? Ak poznám svoje temné stránky a mám sa rada aj s nimi, môžu ma kopance druhých bolieť?

Jasné, že to vždy neodhadnem. Ak sa ma nejaká reakcia dotkne, je to znamenie, že to vysporiadané úplne ešte nemám. Niekedy sa otvoria ďalšie a ďalšie témy, občas to sakra bolí, ale vo finále z toho vychádzam ja tá silnejšia.

Otvorenosť k druhým je teda cesta k sebe. Občas je to ťažké, ale stojí mi to za to.

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.