Odkedy chodí do lesa s deťmi a ja vždy s nejakou kamarátkou, začali mi chýbať naše spoločné lesné rozhovory. Napríklad ako tento:
Ona: „Stáva sa ti, že ti príde nejaká odpoveď a zabudneš ju?“
Ja: „No, to sa mi stáva často, keď nemám pri sebe zápisník, tak myšlienka zmizne.“
Ona: „A čo potom urobíš?“
Ja: „Nič, poviem si, že to tak malo asi byť a že ak bola fakt dobrá, tak príde znovu.“
Ona: „Ja si myslím, že tie odpovede tu lietajú v takých bublinách. A oni nezmiznú, ale odletia do zabudnutého sveta, aby ho znovu oživili. Tam sa niekedy rozdelia na dve alebo aj tri a odletia do nejakých iných mozgov.“
🌲
Tak nebojte, ak vám niekedy ujde nejaký nápad, ono to zas napadne niekoho iného. 😉