Čo jem, alebo AKO jem?

Rada sledujem, čo do úst vložím a ako sa potom cítim. V tom, ako jeme, je obrovský rozdiel, ak porovnávam časy pred Oliviou a časy po Olivii.⁠⠀
⁠⠀
Zmena neprišla ani tak narodením dieťaťa a ani tým, že by sme začali výrazne inak variť (aj keď áno, zmenilo sa dosť). Ako najväčší faktor vnímam AKO JEM.⁠⠀
⁠⠀
Keď som pracovala v office, stravovali sme sa buď vo food courte (bleee), alebo sme si varili doma a jedlo nosili do práce. Mali sme tam kuchynku a miestnosť na obed. Počas jedla som bola myšlienkami na meetingu (v číslach, odpisovala som na email, v rozhovore o práci…) a o chvíľu som ani nevedela, že som jedla. Občas mi to pripomenula iba guča v žalúdku (a pokojne to mohlo byť zdravé jedlo).⁠⠀
⁠⠀
Teraz jedávame doma a všetci spolu. Sú to také naša malé zastavenia sa počas dňa. Porozprávame sa, vyladíme sa na seba a pokračujeme ďalej. (Veľká výhoda je, že nie sme prekvapení, ak má niekto z nás večer zlú náladu, pretože vieme, čo sa nám počas dňa deje.)⁠⠀
⁠⠀
Ale aby som to uzavrela – myslím si, že okrem toho ČO varím a ČO jem, je dôležité aj – AKO to robím. Presvedčila som sa, že kvalita jedla závisí aj od mojej nálady (vibrácie), ktorú doňho vnášam.⁠⠀
⁠⠀
Som happy, že som odbúrala odpor, ktorý som si k vareniu niesla z detstva. Od stavu – varenie neznášam, som prešla do štádia, že mi nevadí a teraz, dobrovoľne sa priznávam, dokážem v ňom nájsť aj radosť. 🙋‍♀⁠ ⁠⠀