Hlavne nezavadzať

Dnes našla pri potoku pávie pero a chcela, aby som ju učila písané písmo. Bavilo ju to asi hodinu. Spomenula som si, ako sme sa pred 3 týždňami ubytovali na hoteli o štvrtej ráno, mne sa krížili oči a ona si vytiahla matematiku. Kedy išla spať, to už netuším. Alebo, keď večer o jedenástej načúvame cez dvere a počujeme ju, ako si slabikuje z knižky. A takýchto príkladov by som mohla vyhrabať kopec.

Tak, ako skúma prírodu, ľudí, zvieratá (to všetko je vlastne príroda, že?), tak skúma aj písmena a čísla. Akonáhle zacíti tlak, odchádza. Pokiaľ sa sama nespýta, nechce nič vysvetliť. Má svoj čas, svoj rytmus.

Zatiaľ je to pre nás ľahké, v netlačení sme borci, lebo ešte nie je ani školopovinná. Od septembra však bude už domškoláčka a my sme naďalej odhodlaní to nechať na ňu. A to sa možno ukáže, aké strachy v sebe objavíme a ako sa s nimi vysporiadame.

Pre nás je dôležité nezavadzať. A o ostatné (o ňu), sa už nebojím :).

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.