Sedíme na streche domu a hráme karty. Prisadne si k nám staršia Kubánka, ktorá tu upratuje. Práve dovešala prádlo.
Pýta sa odkiaľ sme, ako to u nás vyzerá, ako sa u nás žije. Chvíľu jej rozprávam o Slovensku a na to ona hovorí: „My aj tak nemôžeme cestovať.“
Ja: „Prečo? Veď povolené to už máte, nie?
Zvesí hlavu a povie: „Nemáme peniaze.
Ja: „A keby ste mohli cestovať, máte nejaký sen? Ktorú krajinu by ste chceli precestovať?“
Rozžiaria sa jej oči a bez zaváhania odpovie: „Kubu.“
🇨🇺🇨🇺🇨🇺
Denne vidí turistov, ktorí sa špacírujú po celej krajine. Jej rodnej krajine, v ktorej sa ona dostala najďalej do hodinu vzdialeného mesta, kde žije syn a dcéra.
Každý si zažívame presne to, čo zažívať máme. Dostávame lekcie, ktoré dostať máme. Voľnosť pohybu nie je sloboda. Sloboda je pocit, ktorý mám bez ohľadu na vonkajšie okolnosti. Šťastná môžem byť aj na svojom malom plácku.
To všetko viem.
V tom danom momente som aj tak mala slzy v očiach…