Už (sa) nehľadám. Iba žijem.

Ahoj! Volám sa Zuzana a....

.... prestala som sa hľadať.

Občas mením postoje s ľahkosťou, občas sa beriem vážne, občas idem do hĺbky a občas nad sebou mávnem rukou.

A o tom píšem. O sebe, myšlienkach, ktoré mi lietajú hlavou, o živote a bytí v prítomnosti. 

S dcérou unschoolujeme, občas dobrovoľničíme. Kým ešte nie som trápna a nezatvára sa do izby, užívame si spoločný čas a život.

⭐Píšem knižky:
- OLIVIA (Čo vás o živote naučí iba dieťa)
- HVIEZDIČKO RIŠKO (Na cestách vo vesmíre pomôže k nadhľadu)
- OLIVIIN DENNÍK (Zápisky z mexického ranča)

Tieto aj ďalšie knižky si môžete OBZRIEŤ TU.

⭐Blogujem na FBIG. Občas šupnem nejaké video na YT.

⭐V duchu hesla: Stačí pekne žiť a dieťa sa pridá, vznikli online kurzy pre rodičov.

S mojou spriaznenou dušou Ľubicou a sme vytvorili:

⭐Karty pre detskú dušu. Pretože aj deti majú svoje problémy a s kartami sa naučia, ako zmeniť postoj k situáciám tak, aby neťažili ich dušičku. 

⭐Karty TERAZ. Pretože tento moment je tu a už sa nikdy nevráti. 

⭐Kurz Návrat k vlastnej energii. Aby ste nemuseli byť ubití životom a začali si ho konečne v radosti a ľahkosti užívať. 

A kým bola Zuzana kedysi?

Nemyslím, že je to teraz už dôležité. Ale ak máte chuť čítať, tak sa dozviete, že aj ja som žila v chaose.

Je to už dávno. 

V detstve som utekala do sveta kníh a fantázie, od sedemnástich zas do veľkého sveta, za hranice. Cestovala som sama, žila v rôznych krajinách, vyhľadávala dobrodružstvá. Potom ma dobehli očakávania, že dospejem. Stal sa zo mňa workoholik. Zachraňoval ma šport. A ezoterika. Nasledovala som svojho guru a veľa sa naučila. Túžila som pochopiť, ako funguje svet, ľudia, vzťahy, venovala som sa kvantovej fyzike, chémii a anatómii. Učila som sa o bunkách, atómoch, kvarkoch, rezonanciách a energii. O tom, ako funguje myseľ, vedome a podvedomie, čo je to duša. 

Začala som sa ponárať do seba. Cez meditácie som objavovala iné životy, iné svety. Zažívala som stav neohraničenosti, jednoty. Tieto stavy však striedala beznádej a zúfalstvo. Život na tejto planéte sa mi zdal zbytočný. Nudný. Prestala som nachádzať radosť z návratov do fyzického tela a pochopila som, že všetko je len hra.

Precitla som.

Pochopila som, že stav nehybnej blaženosti je stagnácia. Že pre vývoj JE telo potrebné. Potrebujem emócie, bolesti a choroby, aby mi ukazovali, či kráčam po správnej ceste. Pochopila som, že moja doterajšia cesta bola presne taká, aká mala byť. Že cez všetky tie zážitky som spoznávala túto osobnosť s nálepkou Zuzana. Dostávala som sa cez jednotlivé vrstvy vlastností, nálad, postojov a spomienok až k svojej podstate. Pochopila som, že šťastie nie je v minulosti, ale v prítomnosti. Že skutočné bytie je tu a teraz.

Prišla úľava a zmierenie.

Nie je umenie byť v spojení sám so sebou, ak ste mníchom v kláštore. Majstrovstvo je byť v spojení so sebou v každodennom živote. Vnímať seba a ostatné bytosti v bežných situáciách. Neodsudzovať, neposudzovať, analyzovať, chápať a prijímať.

Aj ja som mala obdobie, kedy som premýšľala nad svojím poslaním. Mám tu vôbec nejaké? Ako sa na tejto Zemi mám zabávať? Prisnil sa mi sen. O nej. O bytosti, ktorá k nám chcela prísť. Sny pokračovali. Videla som, ako vyzerala, ako žila, ako umierala. Cítila som ju, boli sme prepojené. Nikdy som nechcela dieťa, vždy som bola presvedčená, že v tomto živote ho mať nepotrebujem. A teraz je tu.

S nami. Už jej príliš skorý príchod na svet bol znamením, že to bude zaujímavá cesta. A veru že je :).

A tu sa kruh uzatvára. Odvtedy píšem a zdieľam a môj život sa zmenil. Nie je lepší, ani horší.

Je iný.

Krásny.

Milujem ho.