Už sa nehľadám. Iba žijem. A život pozorujem.

Ahoj! Volám sa Zuzana a....

.... prestala som sa hľadať.

Občas mením postoje s ľahkosťou, občas sa beriem vážne, občas idem do hĺbky a občas nad sebou mávnem rukou.

A o tom píšem. O sebe, myšlienkach, ktoré mi lietajú hlavou, o živote a bytí v prítomnosti. 

Už viem, že aj keď sa mi nepáči, čo sa v mojom živote deje, je to správne. Rada sa pozerám na problémy ako na svetielka, ktoré mi pomáhajú posvietiť si na niečo, čo v každodennom živote plnom povinností a denných rutín nevidím. Je to vždy niečo, čo ma odľahčí o nejaký ten strach a umožní mi ísť hlbšie do seba. Do svojho pokoja. 

Písať som začala pár mesiacov potom, ako sa mi narodila dcéra, pretože aj keď som po ceste sebapoznania kráčala už päťnásť rokov, materstvo ma zomlelo a stratila som spojenie so sebou.

O tom, čo ma o živote naučilo dieťa, si môžete prečítať v knihe Olivia. 

A v duchu hesla: Stačí pekne žiť a dieťa sa pridá, vznikli aj kurzy pre rodičov.

kniha o výchove detí

Spoločná tvorba s Ľubicou

Neskôr som sa spojila s mojou spriaznenou dušou Ľubicou a začali sme tvoriť aj spolu. Pre deti vnikli Karty pre detskú dušu. Pretože aj deti majú svoje problémy a s kartami sa deti učia ako meniť postoj k situáciám tak, aby neťažili ich dušičku. 

A napísali sme aj knižky:

Ľubicin Jednorožec, iný ako ostatní, dáva rodičom vhľady, ako nezasiať do detí vzdor a deti si zas užijú Samkove dobrodružstvá po tom, ako ujde od rodičov a priateľov. Ako to dopadne? 🙂

Ja som napísala knižku o hviezdičkovi Riškovi, ktorý sprevádza deti pri hľadaní odpovedí na svoje otázky na výletoch do vesmíru. Stretnú zaujímavé bytosti a deti svoju odpoveď vždy nájdu.

Spoločne sme vytvorili aj kurz Návrat k vlastnej energii. Najskôr iba pre seba, ale teraz už aj pre vás. Aby ste neboli ubití životom a začali si ho konečne v radosti a ľahkosti užívať. 

A kým bola Zuzana kedysi?

Nemyslím, že je to teraz už dôležité. Ale ak máte chuť čítať, tak sa dozviete, že aj ja som žila v chaose.

Je to už dávno. 

V detstve som utekala do sveta kníh a fantázie, od sedemnástich zas do veľkého sveta, za hranice. Cestovala som sama, žila v rôznych krajinách, vyhľadávala dobrodružstvá. Potom ma dobehli očakávania, že dospejem. Stal sa zo mňa workoholik. Zachraňoval ma šport. A ezoterika. Nasledovala som svojho guru a veľa sa naučila. Túžila som pochopiť, ako funguje svet, ľudia, vzťahy, venovala som sa kvantovej fyzike, chémii a anatómii. Učila som sa o bunkách, atómoch, kvarkoch, rezonanciách a energii. O tom, ako funguje myseľ, vedome a podvedomie, čo je to duša. 

Začala som sa ponárať do seba. Cez meditácie som objavovala iné životy, iné svety. Zažívala som stav neohraničenosti, jednoty. Tieto stavy však striedala beznádej a zúfalstvo. Život na tejto planéte sa mi zdal zbytočný. Nudný. Prestala som nachádzať radosť z návratov do fyzického tela a pochopila som, že všetko je len hra.

Precitla som.

Pochopila som, že stav nehybnej blaženosti je stagnácia. Že pre vývoj JE telo potrebné. Potrebujem emócie, bolesti a choroby, aby mi ukazovali, či kráčam po správnej ceste. Pochopila som, že moja doterajšia cesta bola presne taká, aká mala byť. Že cez všetky tie zážitky som spoznávala túto osobnosť s nálepkou Zuzana. Dostávala som sa cez jednotlivé vrstvy vlastností, nálad, postojov a spomienok až k svojej podstate. Pochopila som, že šťastie nie je v minulosti, ale v prítomnosti. Že skutočné bytie je tu a teraz.

Prišla úľava a zmierenie.

Nie je umenie byť v spojení sám so sebou, ak ste mníchom v kláštore. Majstrovstvo je byť v spojení so sebou v každodennom živote. Vnímať seba a ostatné bytosti v bežných situáciách. Neodsudzovať, neposudzovať, analyzovať, chápať a prijímať.

Aj ja som mala obdobie, kedy som premýšľala nad svojím poslaním. Mám tu vôbec nejaké? Ako sa na tejto Zemi mám zabávať? Prisnil sa mi sen. O nej. O bytosti, ktorá k nám chcela prísť. Sny pokračovali. Videla som, ako vyzerala, ako žila, ako umierala. Cítila som ju, boli sme prepojené. Nikdy som nechcela dieťa, vždy som bola presvedčená, že v tomto živote ho mať nepotrebujem. A teraz je tu.

S nami. Už jej príliš skorý príchod na svet bol znamením, že to bude zaujímavá cesta. A veru že je :).

A tu sa kruh uzatvára. Odvtedy píšem a zdieľam a môj život sa zmenil. Nie je lepší, ani horší. Je iný. Krásny. A ja ho milujem.