Nepáči sa mi, že je môj muž slaboch

Ženy mi často hovoria, že chcú, aby muži viac rozprávali. Aby sa otvárali, hovorili o svojich pocitoch. Túžia po zdieľaní a intímnych rozhovoroch.

A keď sa to stane, zrazu zistia, že ich muž má aj strach!

Sú z toho zhrozené a vystrašené.

Nepáči sa im, že majú muža slabocha. Oni sa chcú o svojho muža opierať a chcú vrátiť čas tam, kde bola sladká nevedomosť. Kde verili, že ich chlap je silný.

Lenže, zdieľania sú o tom, že sa otvárame a ukazujeme.

Svoje vnútro.

A tam je hold všeličo.

Sme aj slabí. Aj zraniteľní. Aj sa bojíme. Nielen muži.

Ak je vám slabosť vášho muža nekomfortná a nepríjemná a chcete, aby bol silnejší (samozrejme pre vás), tak je tam niečo, čo si potrebujete spracovať vy.

Čo to je, na to si musíte prísť samé, ale dám vám kľúč – tak, ako sa správame k druhým, máme tendenciu sa správať aj k sebe.

Protivia sa vám slabosti druhého? Tak sa vám protivia aj tie vaše.

Možno ich nechcete prijať, pretože, ak prijmete jeden pól, prijmete aj protipól. Ste pripravené prijať svoju silu?
Ste pripravené vedieť sa oprieť o seba?
Povzbudiť sa?
Vypočuť sa?
Rešpektovať sa?
Byť so sebou trpezlivá?
Pomôcť si?

A toto nie je o tom, že máme všetko zvládnuť samé, toto je o vyhodení sa z role obete. Prestať byť dieťa a vziať zodpovednosť za seba do svojich rúk.

P.S. Sila nie je o tom, že skrývam svoje slabosti. Ukázať ich je podľa mňa aj tak najväčšia odvaha. A neznamená to, že muž prestáva byť pre mňa skalou.