Tak bude tá kniha, či nebude?

V prírode mi to zvykne doklapnúť

Tu na tomto mieste mi to došlo. Prečo neviem pokračovať v knižke pre deti, ktorú mám už rok rozpísanú.

V predstavách som totiž zablúdila do budúcnosti, kedy ju budete čítať a hodnotiť vy. Zasekla som sa na tom, ako ju napísať, aby sa vám páčila.

Blbosť.

Úplne som zabudla na pôvodný zámer – napísať ju pre Oliviu. Pre seba.

Aká úľava. Veď ja ju vôbec nemusím vydať! 🙂 Môžem ju písať len tak, od srdca, bez tlaku a obmedzení v hlave. Iba pre nás!

A ak sa nám bude páčiť a ja ju nakoniec vydám, nemám dosah na to, aby sa páčila aj vám. A už vôbec nie všetkým. Niekto sa na text vyladí a chytí ho, iný zas nie. To predsa nie je na mne.🤦‍♀

Toľko jedno malé uvedomenie s veľkým dosahom. Príjemné tvorenie vám prajem. 🌱

Štítky:
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.