Iba kúsok lesa

Cez víkend som hľadala nejaké vzdialenejšie turistické trasy, aby sme sa vyhli davom ľudí. Nakoniec sme si povedali, že náš jediný cieľ bude „byť čo najviac vonku“. Vliezli sme do lesa, kúsok od nášho domu a povedali Olivii, že je náš sprievodca. Okamžite vybočila z trasy a vodila nás cez kríky, popod aj ponad kmene stromov, dookola tam aj naspäť: „Kam ma oči povedú.“

Nakoniec sme našli miesto, kde sme strávili 4 hodiny. Vymýšľala hry typu – nesmieme skočiť na zem, ale chodiť môžeme iba po konároch a kameňoch, liezla po stromoch, spúšťala sa po zadku z kopca, objavili sme fialky a iné jarné krásy a odniesli sme aj pár odpadkov.

Miesto nebolo ničím zvláštne, žiadna turistická méta. Nebolo ani veľké a ani ďaleko. Bol to len kúsok lesa. A my.