„Pľúcnik! Kyslička! Celé pole kysličky!“ ozýva sa lesom a už ju vidím, ako sa začína pásť.
Sme bylinkárky – amatérky. Zbierame žihľavu na čaj a kŕmime sa kvetmi a listami, ktoré poznáme.
Ak niečo nepoznáme, povie mi: „Odfoť to a pošli Tomášovi.“ Tomáš je naša babka bylinkárka – priateľ na telefóne. A hoci je veľmi vyťažený (obzvlášť v tejto korona dobe), obratom nám píše: To je zubovník, nejedlý. Alebo: chochlačka, nezbierajte. Doma si informácie doštudujeme, čo sme nazbierali, dáme na tanier k obedu, na chlieb, alebo usušíme na čaj.
Páči sa mi, ako je naše motanie sa v lese, obohatené o tajomné vzrušenie z objavov. Akoby sa nám otvoril nový rozmer. Bylinky, kvietky, nové dobrodružstvá. 🙂
Nezbierame veľa, košíček máme malinký, vždy mi povie: „Iba trošku, necháme lesu.“