Ľadovú vodu milujem. Ale nie za každú cenu

Nie, nejdem vás tu lákať na otužovanie a propagovať studenú vodu. Ani ja nie som žiadny ľadový medveď. Občas na seba pustím studenú sprchu, ale jej veľký fanúšik nie som. Keď však vidím miesto ako toto, neodolám!⁠⠀
⁠⠀
V dávnej minulosti som zažívala pocity úzkosti a strachu a ľadová voda prinášala môjmu telu obrovskú úľavu. Na chvíľu si mohlo oddýchnuť od pocitov, ktoré mu spôsobovali bolesť, ktorú som ja často už ani nevnímala. Zvykla som si. ⁠⠀
⁠⠀
A keď vás telo po čase začne znovu bolieť, piští. Túži sa do ľadovej vody vrátiť a môže sa z toho stať slušná závislosť. ⁠⠀
⁠⠀
Alebo vás to prinúti pozrieť sa na svoj život, svoje problémy a seba. Začnete robiť niečo inak. Aby telo a duša už neboleli. Pre mňa bola ľadová voda vždy akýmsi štartérom vnútorných procesov.⁠⠀
⁠⠀
Teraz to tak už nemám, ale ten moment, keď ma vyrazí z hlavy – z programov a zacyklených myšlienok, tak ten stále milujem. 💙⁠⠀
⁠⠀
Niekedy som vo vode iba pár sekúnd, inokedy dlhšie. Niekedy sa ponorím raz, inokedy viackrát. Nejdem podľa Wim Hofa a nemám žiadny systém. Stačí mi iba príležitosť – náhodný potok alebo jazierko s čistou vodou, chladný vzduch a moja chuť. ⁠⠀

Nadýchnem do seba živel vody, uvoľním sa a splyniem s vodou. ⁠Vychádzam s pocitom čistej radosti a teplom, ktoré mi stúpa od nôh až do mozgu (slovami Olivie).⁠⠀
⁠⠀
⁠Tak ja len toľko. Že ak náhodou váhate, ale neviete ako na to, tak sa iba ponorte. Nádych a výdych. Uvoľnene, pokojne a s dôverou. Kľudne iba na pár sekúnd. A uvidíte…⁠⠀
⁠⠀
A ak to na ponor nevidíte, nevadí. Nie je to jediná cesta…⁠ 🙂

Videjko ako do vody vchádzam, nájdete tu >>>