Viete si predstaviť, že idete na dovolenku a namiesto návštevy pamiatok, alebo vylihovania na pláži, budete pracovať?

Že prečo by ste si to robili?

Dobrovoľníctvo nie je pre každého.

Ak máte vlastnú záhradu a dom, na ktorom je stále čo robiť, chápem váš údiv. Ak ste zamestnaný a vaša dovolenka predstavuje polovicu voľna, ktoré v roku máte, chápem vás tiež.

Čo ale, ak vás už klasická dovolenka neuspokojuje, máte more času, alebo len potrebujete reset? Čo ak vás nebaví robiť deťom program, alebo nemáte tento rok na dovolenku peniaze?

Pre mňa je dobrovoľníctvo iný spôsob spoznávania krajiny. Nie cez atrakcie a najazdené kilometre, ale cez ľudí a ich život.

Ide to viac do hĺbky, menej do šírky.

To ma baví.

Aj tento článok píšem z malej farmy v španielskych Pyrenejách, kde spolu s dcérou pracujeme a žijeme s domácimi. Ak počítam krátku skúsenosť v Čechách, je toto naše tretie dobrovoľníčenie. Nepovažujem sa preto za ostrieľaného harcovníka a môžem zdieľať len to málo, čo máme zažité my. Stretli sme však množstvo iných, skúsenejších a ja do tohto textu vpletiem aj to, čo viem od nich.

Kto je to dobrovoľník?

Dobrovoľník pomáha rodine, alebo komunite, v ktorej žije a výmenou za svoju prácu dostáva stravu a ubytovanie. Mňa najlepšie vystihuje táto definícia:

Rada sa ponáram do miestnej komunity a za to, že mi to niekto dovolí, som ochotná aj pracovať.

Väčšina hostiteľov ponúka ubytovanie aj stravu výmenou za 5 hodín práce, 5 dní v týždni. Môže sa to však líšiť a je potrebné podrobne si preštudovať ponuku. Sú miesta, kde si stravu zabezpečujte sami, alebo si ju obstarávate len cez víkendy, keď nepracujete. Niekde sa pracuje 3 hodiny, inde 6 hodín. V orientácii vám pomôžu aj referencie, tu však myslite na to, že ľudia sú rôzni, prichádzajú na miesto s rôznymi očakávaniami a podľa toho môžu aj odchádzať so svojimi sklamaniami.

Ideálne je zavolať si, povypytovať sa a samy uvidíte, či prebehne iskra.

Prečo dobrovoľníčiť?

S narodením dieťaťa, ktoré neznášalo presuny autom, sme začali hodlovať slow travelingu. Na mesiac som sa ubytovala na jednom mieste a zapadla do miestnej komunity. Nerobím si ilúzie, stále som bola pre všetkých cudzinec, ale bavilo ma, že babička, s ktorou som sa stretala vo výťahu, mi neskôr priniesla koláč, alebo že som sa mohla na chvíľu porozprávať v pekárni s predavačkou, pretože sme sa už poznali. Že sme mali obľúbenú krčmičku, kam chodili iba domáci, alebo som sa zoznámila so ženami na ihrisku, keď naše decká behali okolo.

Vždy som bola tá divná, ktorá kráčala po ulici a nenápadne nakúkala do vysvietených okien. Strašne ma zaujímalo, ako žijú iní ľudia. A tak bolo dobrovoľníctvo pre mňa len ďalším logickým krokom, ako sa dostať bližšie k ľuďom.

Prečo teda dobrovoľníčim?

• Baví ma život v komunite. Nechcela by som v nej žiť natrvalo (asi?) a na dobrovoľníctve ma baví práve to, že z nej môžem kedykoľvek odísť.
• Zmysluplná práca na farme ma neskutočne spomalí a sprítomní.
• Chcem dcére ukazovať, že ľudia môžu žiť úplne inak, ako žijeme my, alebo naše okolie.
• Uľahčuje to naše vzdelávanie. Praktizujeme unschooling a dcéra tak dostane množstvo podnetov. Naučí sa kopec nových vecí a vďaka žitiu v komunite sa už dorozumie anglicky aj španielsky.
• Baví ma získavať informácie o udržateľnosti, zdravom stravovaní a pozorovať, ako to niekto naozaj žije.
• Dobrovoľníctvo je o zdieľaní. Rada sa nechávam inšpirovať, ale rada aj inšpirujem.
• Milujem byť celý deň na vzduchu.

Ako viete, že to nie je pre vás?

• ak vám vadí, že sa zašpiníte
• neviete sa chytiť práce
• ak je to pre vás len ubytovanie a strava zdarma
• keď sa neviete vzdať osobného pohodlia.
  (zdroj: Naruby.life – celý článok tu)

Ako si nájsť svojho farmára?

Tých zdrojov bude viac, ja poznám tieto stránky:

inex.sk
workaway.info
wwoof.cz
wwoof.net
wwoof.es pre Španielsko
helpx.net
volunteerworld.com

Väčšinou si ponuky môžete prehliadať zdarma, filtrovať sa dá podľa krajín, podľa toho, či vás prijmú aj s deťmi a podobne. Následne, ak chcete hostiteľa skontaktovať, musíte sa zaregistrovať (niekde sa platí symbolický mesačný alebo ročný poplatok) a môžete začať oslovovať ľudí.

Čo budem robiť?

Ponuky sú rôzne, záleží, v akom ročnom období na farmu pricestujete – môžete trhať burinu, sadiť, zbierať plody, stavať ploty, prístrešky, domy, robiť hlinené tehly, dojiť kravy alebo kozy, vyrábať syr, olej, piecť chlieb, variť, upratovať…

Ja som mestský človek, bývam v byte, pracujem na počítači, a preto vyhľadávam miesta, kde môžem byť celý deň vonku. Najbližší je mi wwoofing (WorldWide Opporutnities on Organic Farms), ale na workaway môžete nájsť aj ponuky na vyučovanie jazykov, stráženie detí, pomoc pri organizácii workshopov, ochrany korytnačiek a iných zvierat (volunteerworld), tvorbu webstránok, pomoc so sociálnymi sieťami, na prácu recepčnej, v psích útulkoch a iné.

Ak máte strach, môžete si na začiatok vyskúšať dobrovoľníčiť v Čechách, alebo na Slovensku (celkom slušný počet ponúk zo Slovenska je aj na workaway).

Na ako dlho?

Najčastejšie ľudia ostávajú 1-2 týždne, s dcérou sme špecifické v tom, že kam prídeme, nevieme odísť.

V Čechám sme boli dva týždne, V Mexiku 4 mesiace, v Španielsku sme zatiaľ 3 týždne a ešte jeden potiahneme.

Ja som na voľnej nohe, mám eshop, o ktorý sa mi na Slovensku stará kamarátka a k práci mi stačí laptop. Dobrovoľníčim (a cestujem) väčšinou však vtedy, keď niečo dokončím. Do Mexika som odcestovala po tom, čo mi vyšla knižka Hviezdičko Riško a do Španielska, keď sme do sveta vypustili karty TERAZ.

Ak máte plán, že budete popri farmárčení pracovať na svojich veciach, je to samozrejme možné. Len počítajte s tým, že pojem dobrá wifi sa vo vašich predstavách môže míňať s predstavami farmára a aj s tým, že sa vám nebude chcieť.

Mňa život v komunite úplne pohltí, spomalí a mojou prioritou je vždy tráviť čas s ľuďmi, s ktorými som fyzicky.

Koľko potrebujem financií?

Vďaka dobrovoľníčeniu podstatne ušetríte, ak to však bude váš jediný dôvod, nebude to fungovať.

Určite potrebujete peniaze na cestu. Ak ostávate v rámci Slovenska, alebo Českej republiky výrazne sa vám náklady redukujú. Ak niekam letíte, myslite na čas príletu. V prípade, že prilietate v noci a nechcete v ceste pokračovať, počítajte s výdavkami na ubytovanie aspoň jednu noc.

My sme v Mexico City ostali 4 noci, najmä kvôli časovému posunu. Nech sa naše telá trochu spamätajú. V španielskej Zaragoze sme si dopriali dva dni na aklimatizáciu a preskúmanie mesta.

No a potom sa už všetko odvíja od toho, akú máte dohodu s hostiteľom a aké sú vaše očakávania. Na farme sme už 3 týždne a neminula som nič (ak nepočítam obed v reštaurácii ako poďakovanie za celodenný výlet po okolitých pueblos, na ktorý nás vzala známa domácich).

Rada kombinujem wwoofing s cestovaním. V Mexiku sme 4 mesiace pracovali na ranči, ale z toho sme si dali 2 týždňovú prestávku pri mori (vtedy som aj najintenzívnejšie pracovala, lebo som mala super wifi a čas). Aj v Španielsku sa budeme postupne presúvať na juh, a kým sa vrátime domov, plánujem nájsť ešte jednu prácu.

(Ak pôjdete na dlhšie, počítajte s tým, že vám môže dôjsť zubná pasta, alebo šampón, či krém na tvár.)

Strava za dieťa

Keďže Olivia zje porciu ako dospelý chlap, príde mi fér vždy ponúknuť, že sa na jej strave budem podielať. Niekde to aj očakávajú, radšej si to upresnite vopred. Tu, v Španielsku nechcú o tom ani počuť. Ak by som mala auto, urobím raz za čas nákup, ale takto im pri odchode nechám (či chcú, alebo nechcú) peniaze. Pre svoj dobrý pocit.

V Mexiku sme si stravu zabezpečovali sami (pracovala som 4 hodiny). V neďalekom obchodíku (5 minút peši) sme zohnali za pár pesos všetky základné potraviny, zeleninu aj ovocie. U pani v dedine sme si občas dali burritos, za ktoré si vypýtala v prepočte 1,80 EUR. Čiže za 4-5 EUR sme sa v pohode naobedovali obidve. (Tu treba povedať, že ranč bol umiestnený vysoko v horách, ďaleko od turisticky vyhľadávaných miest a ceny tu boli naozaj nízke).

Prenájom auta

Možno pôjdete vlastným autom, karavanom, alebo si budete chcieť auto prenajať na mieste, aby ste boli voľnejší. Ja som ho v Mexiku na začiatku mala a to z 3 dôvodov:

• aby som mohla chodiť na nákupy do supermarketu
• aby sme mohli chodiť cez víkend na výlety
• A ako pocit istoty. Mala to byť naša prvá skúsenosť tohto druhu v zahraničí a ak by to nevychádzalo, chcela som mať otvorenú možnosť kedykoľvek sa zbaliť a odísť.

Auto som vôbec nevyužívala. V rámci covid opatrení nemohlo ísť dieťa do supermarketu so mnou, na výlety chodiť nechcela, pretože sa do ranča zamilovala a zistila som, že veľmi pohodlne môžem využívať lacné taxíky, colectivos a diaľkové autobusy, ktoré tu sú na veľmi vysokej úrovni. Občas sme si niečo stopli a často nás von brali domáci.

Zavolala som do požičovne v Mexiko City a zaplatila 15 EUR za to, že si ho prišli vyzdvihnúť.

V Španielsku auto nemám. Farma sídli v národnom parku, stačí vyjsť z bránky a vydať sa ktorýmkoľvek smerom po značke. Ja som však v tomto veľmi nenáročná, nepotrebujem si odfajkávať zoznam atrakcií v okolí, stačí mi vyliezť na akúkoľvek no-name horu, alebo sa prejsť k rieke a sme spokojné obidve.

Čo si zbaliť?

Náradie dostanete na mieste, hodia sa však pracovné rukavice (ja si nosím aj gumené) a fľašu na vodu. Ak cestujete mimo Európu, oplatí sa kúpiť si filter na vodu (nie je to nutnosť, ja som ho nemala), ale nemusíte sa ťahať s vodami z obchodu. Prípadne sa spýtajte domácich, často majú doma nádrže s filtrovanou vodou.

Sebe aj deťom zbaľte oblečenie, o ktorom viete, že vám nevadí, ak sa zašpiní, prípadne zničí.

Do Mexika sme cestovali s jedným batohom, ktorý spĺňal parametre príručnej batožiny. Tenisky som mala na sebe, jedny flip-flopy, jedna mikina, legíny a tepláky, šortky, pár tričiek a tielka. Keď sme odlietali, na Slovensku bola tuhá zima, ak sa však necháte na letisko doviesť autom, zimnú bundu a topánky nepotrebujete. Po troch mesiacoch som dokupovala gumáky a pláštenky, pretože som netušila, že tam ostaneme až do obdobia dažďov.

Do Španielska som brala väčší batoh a priplatila si tak už za veľkú batožinu, pretože je tu jar, zima sa strieda s teplom, dažde s horúčavou a bunda a pevné topánky sú potrebné.

Ja vždy so sebou ťahám aj laptop, ktorý mám vpredu. Je to nepohodlné a nepraktické, ale na druhú stranu, nepresúvame sa často a menší batoh môžem po vyprázdnení využiť na nákupy a výlety.

Olivia má svoj vlastný batoh (tento rok som jej kúpila väčší), kde jej nabalím oblečenie, ktoré je ľahšie. Do veľkej batožiny si prihodí pastelky, skicár, 1-2 knižky, 2-3 malých plyšákov, pracovné zošity (tie jej tam hádžem ja). Na dlhé cesty jej nosím tablet, inak ostáva doma.

Dobrovoľníkom môže byť každý. Môžete cestovať samy, s deťmi, celá rodina, s kamarátkou.

Pre zaujímavosť vám uvediem ľudí (teraz už priateľov), ktorých sme stretli my a ich motívy. Keďže sme cestovali v dobe covidovej, sú ich osudy ovplyvnené najmä ním. Ľudí to vykoplo z bežných životov a mnohí začali hľadať inú cestu.

Melanie – zdravotná sestra zo Švajčiarska, dala výpoveď a jej úspory jej stačia na pohodlné dobrovoľníčenie aj na niekoľko rokov. Rada vyhľadáva jógové a meditačné komunity, zaujíma ju permakultúra a na cestách si privyrába ako homeopat.

Cindy – 50 ročná Američanka, ktorej umrel syn. Vzala auto a psa, cestuje tisícky kilometrov a dúfa, že znovu nájde svoje šťastie.

Cynthia a Jerome – švajčiarski mladí pár má svoj ranč doma v Alpách. O peniaze núdzu nemajú, do sveta chodia zbierať inšpiráciu pre svoju komunitu, kde majú tiež dobrovoľníkov

Tom je z Londýna a s prvým lockdownom prišiel o prácu v hoteli. Do Mexika si prišiel znížiť náklady. Cestuje a dobrovoľníči a zároveň mu celý rok nabiehal z Anglicka platu vo výške 80%, ktorý si odkladal.

Aj Anna, sprievodkyňa po Paríži, prišla so zákazom vychádzania o prácu. Zobrala to z iného konca – povedala si, že teraz prišiel rad na ňu, aby cestovala, pol roka strávila v Brazílii, až prišla za nami na ranč v Mexiku.

Aman je z Indie a dobrovoľníčenie je jeho životný štýl. 12 rokov cestuje po celom svete a pomáha na ekofarmách (pravdou je aj to, že sa nechce vrátiť domov, pretože ho tam čaká nevesta, ktorú mu vybrali rodičia). Na cestách si privyrába ako grafik, pre ranč robil webstránku (za prácu dostal zaplatené) a do našej spoločnej knižky nakreslil ilustrácie.

Osvaldo – mexický herec, ktorému zatvorili divadlo si tiež prišiel na ranč znížiť náklady. Kydá hnoj a behá s krompáčom a popri tom odbieha do hlavného mesta na castingy a čaká, kedy sa znovu rozbehne natáčanie filmu.

Yoyo je mladý, bohatý, dobre vyzerajúci podnikateľ, ktorý hľadá zmysel života. Okrem wwoofingu navštevuje ayahuascové retreaty.

Izrealská rodina s dvomi deťmi si dala ročnú pauzu, aby spoznali život v iných komunitách. (S nimi sme sa na ranči míňali, odišli 3 dni po našom príchode.)

Margot je pediatrička a jej manžel Thomas inžinier. V práci si dohodli neplatené voľno a dopriavajú si rok cestovania po Južnej a Strednej Amerike.

Dvaja mladí Nemci sú podnikatelia. Rozbiehajú spoločný projekt a pre ranč natáčajú videá na web a sociálne siete. Majú dron a sú zruční v marketingu.

No a množstvo študentov, ktorí vďaka covidu mohli študovať diaľkovo a po práci na ranči sedeli nad esejami a o tretej ráno sa pripájali na online prednášky v Európe.

Predstavte si, že všetci títo ľudia sedia večer pri ohni a zdieľajú seba. Ja a moje voyerské sklony sa rochníme blahom :))).

Od akého veku môžem so sebou zobrať dieťa?

To je veľmi individuálne. Ja nepoznám vaše dieťa, ani vás. Viem vám však napísať, aké je to moje.

Nie je to dovolenka, fakt sa od vás bude vyžadovať práca a vy si zvážte, či vám to vaše dieťa dovolí. Či sa samé zabaví, alebo vám bude pomáhať. Veronika Hurdová, ktorá dobrovoľníči s tromi deťmi, čakala, kým mal najmladší 3 roky, Olivia mala prvýkrát 4 roky.

Ak pôjdete celá rodina, môžete sa pri najmenšom členovi prestriedať, alebo jeden z vás môže pracovať viac.

Ak máte súrodencov, ktorí sú zvyknutí sa spolu hrať, máte vyhraté. (Mrknite aj na blog rodiny Naruby.life, ktorá cestuje po svete s obytným autom, 4 deťmi a dobrovoľníčia.)

Pre Oliviu sú takéto miesta rajom. Je veľmi spoločenská, rada pomáha, ku kde-komu sa pridruží a na ranči som ju celý deň takmer nevídala.

Je dobrá aj vo vytváraní si vlastného programu. Z časti preto, lebo nemá súrodencov, ktorí by ju vytrhávali z nudy, z časti preto, že je unschooler a nie je zvyknutá na štruktúrovaný program a naviac má matku, ktorá jej odmieta robiť animátorku.

Má bohatú fantáziu, ktorá jej vystačí na množstvo hier a samozrejme nesmieme zabudnúť na tlačítka, ktoré ma v hlave.

Prečítať si môžete:

A nevadí ti, že budeš chodiť na latrínu?
Čo tu celé dni robí?
Ako mi pílila uši

Máte obavy, či to zvládnete?

Ja som mestský človek, milujúci lesy a hory, ale čo sa týka farmárčenia a záhradníčenia, viem veľké prd. Nie som expert na nič, ale rada a rýchlo sa učím a práce sa nebojím.

V Mexiku som vytvárala okrasné záhradky, pracovala v zeleninovej záhrade, tvorila mozaiky z črepov na stene, alebo vonkajšej peci, starala sa o kozliatka, ktorým umrela po pôrode mama, dojila, pripravovala chatky pre hostí…

Ešte sa mi nestalo, aby mi niekto stopoval čas a kontroloval ma. Na ranči každému v prvý deň povedali: Poprechádzaj sa po celom pozemku (10ha) a pozeraj sa očami klienta. Čo by si tu zmenila, vytvorila? Môžete si tak vymyslieť vlastný projekt – natrieť skrinky a stôl v kuchyni, postaviť prístrešok a zakryť odpadkové koše, pridať do menu v malej reštaurácii nové jedlo.

Aj tu na farme si fičím po vlastnej línii. Ostrihávam ovocné stromčeky, pálim konáre, rýľujem a sadím semiačka a s Oliviou sa učíme španielske názvy baklažánu, cukety, mrkvy, cibule, papriky… Moja filozofia je – keď už tu som, tak pomáham.

Zabudnite na komfort

Nechcem vám tu však tlačiť iba romantické predstavy o živote v komunite. Počítajte s tým, že komfort hotelovej izby nedostanete. Naopak, môže sa stať, že v jednej izbe budete spávať šiesti, dostanete deku, ktorá škriabe, o teplej vode môžete snívať a bývať budete v dome, ktorý sa nedá vykúriť a budete premýšľať, či je vám teplejšie dnu, alebo vonku.

Keď sme si volali so španielskym farmárom, dvakrát ma upozornil na latrínu, lebo sa bál, aby sme hneď po príchode nezdrhli. Je fajn, čo najviac detailov si vyriešiť po telefóne a vyhnúť sa tak nepríjemným prekvapeniam, aj keď ja to veľmi neriešim.

Ja si viem užiť luxus a mám rada pohodlie, rada sa však hrám so svojimi hranicami, posúvam ich a zároveň cítim, ako ma to posilňuje. Sama som prekvapená, čo všetko moje telo a ja zvládneme. Neutekám, hovorím si, že minimálne 2 týždne vydržím čokoľvek.

A ak by to predsa len neklapalo, je dobré mať záložný plán. Napr. inú farmu, s ktorou udržujete kontakt. Ten môj je – v najhoršom si to do odletu niekde odprázdninujeme, kreditka to istí.

Odísť môžete kedykoľvek, nie ste viazaní žiadnou zmluvou.

Pokračovanie nabudúce

Tu tento článok ukončím, lebo je už nehorázne dlhý. V pokračovaní odpovedám na ďalšie vaše otázky:

Nebojíš sa, že ochorieš? Ty, alebo dieťa?
A čo jazyk?
Ako to, že sa nebojíš cestovať sama s dieťaťom?
Čo ti dobrovoľníčenie dáva?
Ako presvedčiť muža? (aby išiel s nami, alebo aby nás pustil?) To prvé sa mi nepodarilo, ale k druhému sa vyjadrím.
Čo ak celé dni prší?

Pokračovanie:

A čo ak sa niečo stane? Chcem ísť dobrovoľníčiť, ale mám strach.

Ak máte ešte ďalšie otázky, napíšte mi na IG, FB do kaluže, alebo na zuzana@zuzanamihalechova.sk. Na instagrame tiež môžete nájsť uložené výbery storiek z Mexika aj zo Španielska.