Svet je občas príliš rýchle miesto.
Zastav.
Zastav a celý svet spomalí s tebou.
Keď som trávila 3 mesiace na chate v lese, bez elektriny a tečúcej vody, cítila som sa tak vzdialená od zvyšku sveta. Behala som bosá po lúke, zbierala bylinky, máčala si nohy v potoku, kreslila a čítala knižky.
Moja pozornosť smerovala dovnútra. K Inšpirácii. K tvorbe. (Tu, na tomto nádhernom mieste, vznikli aj námety na všetky obrazy s posolstvom.)
Vtedy som mala pocit, že celý svet zastavil.
Že tak, ako som spomalila ja, spomalil aj svet tam vonku.
Lenže…
Je ľahké spomaliť mimo civilizácie, keď chýbajú podnety zvonku.
Je ľahké cvičiť sa v pokoji a všímavosti, keď ste mníchom v kláštore.
Skúste si to ale s deťmi. V office. V širšej rodine, alebo medzi ľuďmi, ktorí neustále na seba strhávajú vašu pozornosť.
A preto vznikol tento obraz.
Aby nám pripomínal, že sme tu aj my.
Že sme tu hlavne my.
Pohľad na úplne vyzenovanú medvedicu, napojenú na svoje vnútro, je podľa mňa krásna pripomienka, že sa mám na seba naladiť. Aspoň na chvíľu, ak nejde viac.
Printy sú už k dispozícii. Vo formáte A3 a A4, link nájdete na profile.
Posielam ich do sveta so želaním, nech vám prinášajú to, čo majú.