Dnes som bola v lese úplne zbytočne

Dnes som bola celý deň v lese.
Sama. 
Úplne zbytočne. 

Nič nové som neobjavila.
Nič som sa nenaučila.
Nikoho nespoznala.
Ani dieťa som nevyvenčila.
Neurobila som nič pre svoje zdravie (pretože takto to v hlave spojené nemám a ten pocit tam chýba).
A ani knižku som nepočúvala.

Iba som chodila.
A chodila.

Nič som nevymyslela.
Nič nevytvorila.
Ani ma neosvietilo. 

Nijako som neprispela k svetovým dejinám, ani len k tým lokálnym.

Len som bosými nohami prekračovala mravčie chodníčky.
Počúvala ticho.
A zvuky, ktoré mi šušťali pod chodidlami. 

Pozorovala som odlesky z tmavých listov a vnímala svetelnú hru prestupujúcu celý les. 

Nikomu som nepomohla. 
A nikomu neublížila.

Niekedy je neurobiť NIČ to najlepšie, čo môžem urobiť.