Domškola, či nedomškola?

Včera sme dali 12 km (to čo nesie na chrbte sme vraj nutne potrebovali mať doma) a dnes počítala, čítala a skladala dokopy písmenka. Väčšinou ju to chytá večer, keď sa vybehá a vyblázni. ⠀

Sledujem, čo ju zaujíma a podporujem. Ak chce pomôcť, pomôžem, ale väčšinou ju mám nechať. Ako sa naučila všetky písmena, spájať ich do slabík, sčítavať a odčítavať veľmi netuším, ale myšlienka sebariadeného vzdelávania mi dáva čoraz väčší zmysel a je škoda, že je táto forma u nás nelegálna. Rada by som tento jej vývoj pozorovala ďalej.⠀

Sama na sebe vidím, že ak ma niečo zaujíma, tak sa do toho pustím a študujem. Nemusí ma nikto motivovať, ani tlačiť (práveže, ak by to niekto robil, tak sa seknem). Tento motor som však musela niekde v 25 rokoch znovu v sebe naštartovať.⠀

A je zaujímavé, že deti, ktoré sa od malička pýtajú “čo je toto” a “a prečo?” sa zrazu učiť nechcú. Sú znechutené a demotivované. Kde sa stratila zvedavosť a chuť objavovať? (básnická otázka)⠀

My máme ešte rok čas a potom? Bude naša cesta homeschooling? Za predpokladu, že home nebude home (čo nie je tažké splniť) a že v tom nebudeme sami (tento bod zatiaľ nechávam na vývoj), možno áno. Sama som zvedavá 🙂. ⠀

Napíšete mi, či domškolujete a ako to riešite? Večer si to preštudujem.💚

tura, hory, les
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.