Je chyba vždy vo mne?

Ešte stále má veľa ľudí sebapoznanie spojené so sebaobviňovaním a sebaponižovaním.

„Ja za to môžem.“,
„Ja som si to do života pritiahla.“
„Chyba je vždy vo mne.“

Je pravda, že na vedomej ceste neobviňujeme zo svojich problémov druhých, ale neznamená to, že z nich budem obviňovať seba. 🤦‍♀

Sebapoznanie pre mňa znamená, že spoznávam vlastnosti, ktoré táto Zuzana má (všetky na svete), programy, ktoré som zdedila, myšlienky, ktorým som uverila a emócie, ktoré sú v mojom tele. Nič z toho nie som ja. 💚

Chápem, že to môže byť pre niekoho strašidelné (osobnosť sa rozpadá a vidíme sa v plnej „kráse“), mňa to však baví. 🙂 Spochybňujem všetko, čomu som kedy verila, hrám sa s postojmi a názormi, ničím, odhadzujem, alebo s láskou prijímam. Idem bližšie a bližšie k svojmu stredu. 💚

Myslím, že ako zábavu to dokážem mať vďaka týmto 3 veciam:
1. celé to beriem ako HRU
2. neberiem sa vážne. Ani SEBA, ani túto Zuzanu.
3. nech je to akokoľvek nepríjemné a ťažké, STÁLE sa mám rada. Milujem SEBA aj (najmä) v procese.

A jasné, že občas na tieto 3 body zabudnem, ale vždy sa k nim priamo, alebo okľukou znovu vrátim. Nedá sa inak. 💚