Keď pravda neplatí…

Počujeme, zdedíme, alebo si prečítame vedecké štúdie, výchovné poučky, múdre rady, niekoho pravdy. Páčia sa nám, súznia s nami a preberieme ich za svoje.

Napríklad:
🐾dieťa potrebuje denný spánok min. do štyroch rokov
🐾dieťa musí byť v postieľke už o siedmej večer
🐾už je veľký na to, aby spával s vami
🐾ak bude behať s bosými nohami, ochorie
🐾nanuk v zime? Si sa asi zbláznila, veď dostane angínu!
🐾ak mu dáš do ruky mobil, bude z neho závislák
🐾dieťa sa musí socializovať (a iba v škôlke to ide)
🐾deti musia poslúchať
🐾nesmieš pred deťmi prejaviť hnev
a určite vás napadne kopec ďalších….

A ja netvrdím, že to nemôžu byť pravdy. Tí, ktorým fungujú, o tom vedia svoje. Všimneme si však, ak tieto „pravdy“ neplatia pre nás? Nikdy neplatili, alebo UŽ prestali platiť?

Príde čas, kedy sa naše presvedčenia otriasajú v základoch. Sme nútení ich prehodnotiť, oprášiť, vzdať sa ich.

Kedy?

🌺Keď začnú vytvárať napätie.
🌺Keď míňame obrovské množstvo energie na boje.
🌺Keď sa správame s NErešpektom k druhému.

Vtedy, keď je „pravda“ postavená na piedestál a uprednostnená pred intuíciou a pocitom.

Vtedy sa pýtam: „Chcem sa týmto ešte riadiť? Chcem tomu naďalej veriť? Zmením pravidlá hry. Zmením si „pravdu“, alebo ju úplne vypustím mimo nášho sveta.

Naberiem odvahu a urobím krok do neznáma. Hodím sa do vôd dôvery a prestanem ísť proti dieťaťu, ale vykročím spolu s ním.