Pracujem na vzťahu s tmou

Prežiť jeseň a zimu na Slovensku je pre mňa celkom slušná výzva.

O takomto čase sme sa už vracali po mesiaci z tepla, čo nám toto temné obdobie akosi znesiteľnejšie rozdelilo.

Zima mi nevadí, ale pracujem na vzťahu s tmou.
A tým, čo pre mňa predstavuje – Útlm. Pasivitu. Nehybnosť. Únavu.

Sledujem, čo mi silu berie a čo mi silu dáva a zisťujem, že nestačí sa na seba iba viac naladiť. Nestačí len vedieť, treba aj konať.

DOVOLIŤ SI dopriať.

Vyžadovalo si to nasledovné kroky:

Zrušiť stretnutia a plány.
Uvoľniť diár, aby som necítila stres.
Pretriediť aktivity z pohľadu, čo mi prinášajú a čo mi berú.

S malými výčitkami riedim program aj Olivii – krúžky, domškolácku skupinu, naplánované stretnutia s kamarátmi. Čo nejde bezo mňa, ruším. Sú to už dva týždne.

Menej sa namáham. Menej sa naháňam.

Sedím aj za laptopom a som aj na sociálnych sieťach. Deň však dostal inú štruktúru.

Denné svetlo, vzduch a pohyb – to je energia priamo do žily.

Chodíme na turistiky.

Cvičím.

A robím aj konzultácie, pretože tie ma nabíjajú.

Sledujem si odtienky zmien v tele, v náladách a úroveň energie. Rozlišujem, či potrebujem oddych pasívny, alebo aktívny a dovolím si okolnosti prispôsobovať sebe. Celkovo hodnotím, že ma to vtiahlo ešte viac do seba.

Menej rozprávania, viac ticha.
A času pre seba. Pečenie. Tvorenie. Domáce kino.

Olivia sa s kamarátmi stretáva, ale s inými. Na obyčajných prechádzkach stretávame známych. Menej plánovaného programu a viac toho spontánneho. Chodí korčuľovať a plávať.

Áno, potrebovala som to viac ako ona, napriek tomu som videla, že aj jej dobre padlo spomaliť. Boli sme spolu, tak naozaj spolu. A boli sme aj každá sama. Zavretá v izbe sa venuje svojim hrám, rozvíja si fantáziu, vymýšľa príbehy. Všetko, na čo akosi nebol čas. Z jej izby sa už dnes ozýva viac detských hlasov. S kamarátkou, ktorá tu spala, idú poobede do divadla.

Aj ja cítim, že sa už vraciam do nášho sveta. Pomaly. Jemne. Možno bude tento svet aktívnejší ako bol teraz, ale určite si ho ponechám pomalší, ako bol.

Chce to odvahu. Reakcie môžu byť rôzne. Pre mňa však bola toto jediná cesta, ako sa skamošiť s tmou. Cez rešpekt seba a svoje telo.

vlčí zápisník
K večernej pohode mi pomáha aj obyčajné čmáranie si. Napríklad do Vlčieho zápisníka.