To nie! Ja že robím ženské kruhy???

Ale nieee.

To vážne?

Ženský kruh a ja? To je tak uncool!

Dlho som nevedela, ako svoj projekt Ženy, sharing! prezentovať. Uvádzala som program, klub, skupinka… Ale najviac sa mi asi páčila komunita.

Beriem všetko.
Všetko, len nie kruh prosím.

Ženský kruh je tanec na lúke, šamanské bubny, rituály, spev v kruhu, prehnané úsmevy a dlhé batikované sukne.

A ja predsa nosím džínsy!

No dobre, teraz som už viac legínová ako džínová.

Odkedy mi pár žien povedalo, že sú vďačné za náš KRUH, vážne mi vŕtalo v hlave, čo mi na tom vadí.

Kde sa vo mne berie to jemné opovrhovanie a zosmiešňovanie ženských kruhov? A to sa vám radšej ani nejdem priznať, že som nikdy na žiadnom nebola! 

OK, vychladni a zamysli sa. Viem, že tanec aj spev liečia. Pri písaní tohto textu mi v ušiach znie hudba od Shimsai and Susana a asi nepoznám väčšie ezo. A dlhé sukne mám tiež. 

„Tak čo to tam máš?“

„Prečo nechceš byť spájaná s niečím, čo sa nazýva ženský kruh?“

Tak sa na to poďme pozrieť.

Rada by som napísala, že sa týmto článkom nechcem nikoho dotknúť, aj keď viem, že to veľmi neovplyvním. Opieram sa o svoje skúsenosti z rôznych duchovných, víkendových aj týždňových seminárov. Z veľkej časti boli skvelé, preto ma prekvapilo, že mám v tejto téme odpory. A tie sú len moje.

Ak budete čítať do konca, zistíte, že nemám v úmysle dehonestovať ženské kruhy. Sama som svedkom toho, aké úžasné veci sa v tom našom dejú. Cieľom článku je vysmiať sa zo svojich predsudkov a ak nájdete v sebe zhodu, možno vám ich rozpustím.

Moje predsudky:

1. Zdieľanie je zbytočné.

Prečo by som mala niečo zo svojho súkromia zdieľať s cudzími ľuďmi? To je divné, nie?

Asi áno.

Lenže.

Mne zdieľanie pomáha. Akurát, že mám okolo seba ľudí, ktorí ma berú takú, aká som a došlo mi, že nie každý to tam má.

To, že ja mám kamarátky, ktoré vedia rozoznať, kedy potrebujem pofúkať, kedy vypočuť a kedy nastaviť zrkadlo (ktoré je často fest nepríjemné), neznamená, že svoju svorku má každý. 

Nie každý má toľko šťastia, že má vo svojej bubline koučky, terapeutky, psychologičky alebo partnera, ktorý vie poštuchnúť ďalej.

Za druhé, kto je vlastne cudzí?

Môžeme mať kamarátky na zábavu a voľný program. Možno aj veľmi chcú, ale nevedia sa vžiť do toho, čo prežívame. Nevedia nám pomôcť. Zatiaľ čo niekto, kto si prešiel podobnou situáciou a premýšľa podobne, nám môže byť väčšou oporou. A vtedy je úplne jedno, že ho vidím prvýkrát v živote.

A tak sa z cudzích stávajú blízky.

Sú ženy, ktoré nasávajú a upratujú si v sebe potichu. A je to v poriadku. Zdieľanie nahlas má však svoje výhody. Tým, že hodíte svoj problém do kolektívneho vedomia, môžete sa od neho oddeliť. Už nie je len váš a jeho sila zoslabne. To vám tiež umožní uvidieť ho z iného uhla. (Mimochodom, pomáha aj zapisovanie do denníka, mám to odskúšané.)

Toto sú moje dôvody, prečo zdieľam v Ženy, sharing! :

  1. Aby ženy videli, že nie som žiadny osvietený guru.
  2. Aby sa mojimi myšlienkovými pochodmi mohli inšpirovať.
  3. Je to pre mňa tiež prostriedok pre vytvorenie bezpečného prostredia. Keď sa otvorím ja, môžu to skúsiť tiež. Čo najhoršie sa môže stať?
  4. Chcem rozširovať „bublinu“ vedomých žien.

2. Je to len naháňanie sa za nádhernými pocitmi

Z rôznych duchovných akcií mi vždy zaváňalo zúfalstvo, kedy si ako poslednú možnosť pre vystúpenie zo svojho trápenia, vyberiem ženský kruh (prípadne iné zoskupenie). Takto nejako to bolo v mojich predstavách a takto nejako som to kedysi brala aj ja.

Áno, seminár mi pomohol. Vždy však len na chvíľu. Po návrate som chodila po svete rozžiarená, a po týždni som bola späť vo svojej ubitosti. Eufória opadla a ja som sa vrátila do ponurej každodennosti, bezútešnosti a stereotypu. 

Bolo to ešte horšie ako pred odchodom, pretože som už vedela porovnávať. Dostala som ochutnávku krásneho a radostného pocitu zo života a túžila som sa do daného stavu vrátiť, čo spôsobovalo nešťastie a závislosť.

S odstupom času vidím, že aj toto bolo prospešné. Kontrast, ktorý som zažívala mi pomohol pochopiť, že byť v neustále radostnom pocite je ilúzia. A že som v poriadku, aj keď sa cítim naprd. Nie je to nikoho vina, neznamená to, že som neschopná.

Cieľom nie je cítiť sa dobre, ale cítiť.

Nakoniec, ako si chcem poriešiť traumy, problémy a vôbec svoj život, ak neprejdem procesom a náročnými emóciami, ktoré proces prináša?

Ja fakt nechcem hádzať všetky kruhy a stretnutia do jedného vreca.

Pri písaní tohto článku mi začali naskakovať ženy – sprievodkyne, ktoré osobne poznám. Všetko sú to úžasné bytosti a viem, že to je kľúč. Dobrá sprievodkyňa, ktorá vytvorí bezpečný a láskavý priestor, kde si ostatné ženy môžu prejsť náročnými emóciami. Keď sme v pr..li, čo je viac??

3. Svoje riešenia má každý vo svojom vnútri.

Ďalšie predsudky, ktoré ma podporovali v odpore voči rôznym zoskupeniam:

Každý si vie pomôcť sám.
Svoje riešenia si nosíme v sebe.
Ak potrebuješ pomôcť, znamená to, že si slabá.

Áno, riešenia si nosím v sebe. Áno, som aj slabá. A občas aj slepá.

Aj mne sa stáva, že nevidím zjavné.

Pretože som v tom.
Zamotaná.
Bez vidiny svetielka na konci tunela.

Do komunity sa dá vstúpiť kedykoľvek. Môžete si vyskúšať mesiac, alebo skočiť do toho rovno na polroka.

Sú skrátka chvíle, kedy každý občas potrebuje pomoc zvonku.

Vhľad osoby, ktorá chápe základné princípy fungovania mysle, môže za pár minút priniesť veľký aha moment a úľavu. Ja rada vyťahujem na svetlo vzorce správania, ktoré nás ťahajú, alebo tlačia tam, kam to už nesúznie. Baví ma analyzovať a rozpúšťať. Možno to občas bolí, ale za tie zmeny to stojí.

ženské kruhy, zdieľanie, radosť
Videá v členskej sekcii nie sú nahrávané dopredu, pribúdajú tak, ako sa deje život.

Bludný kruh, alebo harmonický kruh?

Naše stretnutia milujem a je mi jedno, že si ma niekto bude predstavovať, ako pri tom tancujem na lúke. (Mimochodom toľkokrát som to už robila 😀)

Jedna žienka mi napísala: „Predsudkov je veľa a pritom v dnešnej dobe tvrdého individualizmu a žitia oddelene od spoločenstva, sú stretnutia skutočne potrebné a častokrát prínosnejšie ako osobné terapie.“

Súhlasím. Jedným dychom, ale dodávam, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Svoju skupinku si vyberajte starostlivo.

V dobrom kruhu, s dobrou sprievodkyňou, totiž ženy nemusia blúdiť. Dobré kruhy pomáhajú k tomu, aby:

  1. Sa vytvorilo pole vzájomnej podpory.
  2. Ste mohli odhodiť ťažký emočný batoh.
  3. Tým, že poviete, čo vás trápi, oddelíte sa od toho a často hneď uvidíte aj svoje riešenie.
  4. Niekedy vôbec netreba nič riešiť. Iba byť.
  5. Často však ide o procesy na hlbšej energetickej úrovni.
  6. Po polroku vidím, že ženy a ich životy sa skutočne menia, efekt teda nie je krátkodobý.

Záznam zo stretnutia Čo robiť, keď nás trápi, čo si o nás myslia druhí je k dispozícii pre všetky nové členky kruhu Ženy, sharing! V dvojhodinovom videu sa dozviete, prečo nefunguje klasická poučka: „Neber si to osobne“ a aj prečo si myslím, že hejty nie sú vždy len o tých druhých, ako sa často prezentuje najmä na sieťach. Dodám príklady z môjho života a aj tipy, čo s tým. Ak ma poznáte, tak viete, že nekĺžem po povrchu.

sebapoznanie, sebarozvoj, poznanie
Keď blúdime, je niekedy ťažké nájsť cestu k svetlu.

A preto, ak sa ani vy neviete prekusnúť cez „ženský kruh“, úplne vás chápem. Možno vás už ale vaše predsudky, nemusia brzdiť. Ak tento článok spôsobil, že vyskúšate vo svojom okolí prepojenie podobne naladených žien, budem rada. Ak takú možnosť nemáte, skúste náš online kruh. Je stále otvorený.

A ak máte podporný kruh už okolo seba, skvelé!

Síce som trošku bojovala s egom, ale teraz cítim vďačnosť, že som minulý rok nasledovala hlas, ktorý ma k tejto práci dokopal.

P.S. Po napísaní tohto článku som išla do seba ešte hlbšie. Našla som v sebe vzorec, vďaka ktorému som to, že by som bola niečoho súčasťou, vnímala ako nebezpečie. Ak vám hovorí niečo syndróm zlatého dieťaťa, tak si to spojíte, ak nie, aj také veci o sebe prezrádzam v Ženy, sharing!