„Je to komplikované“, hovoria ľudia často.
Majú komplikované životy a sami sú komplikovaní.
Páči sa im to.
Hrdinu, ktorý zdolá tisíc prekážok, oslavujeme a pohŕdame tým, ktorý dosiahne svoj cieľ ľahko a rýchlo.
Mal to príliš jednoduché.
Nezaslúži si to.
Nemá to vydreté.
Čo ide ľahko, si nemôžeme vážiť.
A pritom život je jednoduchý.
Byť šťastný je jednoduché.
Kým si to sami neurobíme zložitým.
Prečo?
Aby sme sa cítili ako ten hrdina. Obdivovaný a uznávaný.
Dôležitý.
Chceme, aby aj nás tľapkali po pleci, akí sme sa borci, že sme zvládli tak strašne náročnú vec.
Niekedy si predstavujem, že Boh stvoril Zem a bol taký nadšený z toho, ako sa mu podarila, že sa chcel o svoj zázrak podeliť.
A tak stvoril ľudí.
Aby sa radovali s ním.
Aby sa tešili z krásy a užívali si ju.
Aby žasli.
Nič viac a nič menej.
Boh nepotrebuje, aby sme mu neustále dokazovali, že si jeho dar zaslúžime.
(Aj preto som vytvorila Tréning Žasnutia.)
Môj život je jednoduchý.
Už si netočím v hlave zložité myšlienkové koncepty.
Verím, že nemusím nič.
A môžem všetko.
Nepočúvam egíčko, ktoré mi ešte občas tvrdí, že to musí byť zložité. Viem, že vtedy iba túži po dôležitosti a obdive.
A áno, aj ja ešte stále uvoľnujem zo seba všetko, čo mi bráni v tom, aby som žila šťastný život.
Všetky tie traumy a traumičky, odpory a strachy. A ani TO nemusí byť ťažké a náročné!
Rozhodla som sa, že odteraz si pred každým sedením dáme zámer, že budeme pracovať rýchlo a efektívne.
Že k nám odpovede budú chodiť jednoducho a hneď a že procesy budú ešte hladšie plynúť.
Pretože si nepotrebujeme nič zaslúžiť.
Ani nikomu nič dokazovať.
Pretože nakoniec…
… aj tak stačí iba žasnúť.