Večerný rituál

Náš večerný rituál – vyhadzovanie slimákov, ucholakov a pavúkov z našej spálne. Pri pohľade na záplavu toho prvého a druhého a predstave, že po mne v noci lezú, mi nie je všetko jedno. (Tí tretí mi kupodivu nevadia.)

Rituálu sa našťastie ujíma náš rodinný entomológ. Olivia opatrne vynáša desiatky slimákov von a ja vytriasam spacáky. V hlave sa mi väčšinou melie: „Už zajtra. Zajtra odídeme.“

Lenže…

… vždy príde ráno.

Vystrčím hlavu z teepee a to by ste ma mohli natrieť na chlieb.

Roznežním sa pohľadom na slnkom zaliatu lúku a počúvam, ako včely makajú od skorého rána (že si privstali iba tipujem, dôkaz nemám 🙂 ) a prvými krokmi vyplaším (asi) prepelice.

No a večerné návraty do nášho príbytku ma dojímajú ešte viac – štetcom vždy niekto namaľuje nebo a mňa zaplaví láska k celej planéte. Ku všetkým živočíchom (aj tým hnusným ucholakom).

Olivia je skvelý parťák na cesty. Do pohody aj nepohody. Je to pre ňu vlastne ľahké, pretože mám pocit, že žiadnu nepohodu nevníma.

🌾Nerieši, či spí v spacáku alebo v luxusnej izbe.
🌾Je jej jedno, či trávi čas s bandou detí, s dospelákmi, alebo iba so mnou.
🌾Nohy dopŕhlené od žihľavy a zalepené od miazgy.
🌾Pri každej príležitosti namočená v ľadovej vode, alebo v teplom blate.
🌾Celé dni oblečená v tom istom.

A takmer neustále si pohmkáva alebo pospevuje!

Stále ma učí.
Ako milovať život.
Bez podmienok.
Taký, aký je.