Bez mobilu…

Magická jeseň. Tak fotogenická.

Dnes som sa vybrala do lesa bez mobilu a oveľa silnejšie som si uvedomovala nutkanie ho vybrať. A fotiť. Zachytiť všetku tú krásu okolo.

Ale nebolo ako. A tak som ju „iba“ nasávala do seba. Cítila som, ako sa nádherné obrazy vtláčajú do mňa. Cez solar až do samej podstaty. Akoby sa mi otvoril hrudník a ja som sa ňou celá zaplnila. Radosť. Láska.

Minule sa ma pýtala, čo sa mi dnes najviac nepáčilo. Hovorím: „Že som brala do ruky často mobil. Nechcem ho vypnúť a zavrieť do šuflíka, pretože sa potrebujem dohodnúť s ľuďmi, čakám na dva dôležité e-maily a aj kuriérov. Nechcem ho úplne zahodiť, len…“
„Len si v tom musíš nejako nájsť mier,“ skočila mi do reči.

Presne. Len si v tom musím nájsť mier. A častejšie do lesa bez mačkátka v ruke znie ako dobrý začiatok.

P.S. Predpredaj knižky Hviezdičko Riško už beží…