Neseď na tom gauči. Dvihni prdel a niečo rob.

„Neseď na tom gauči, dvihni prdel a niečo rob.“

Aj o takéto programy sa podelili žienky na workshopoch.

Nosíme si v sebe akési nutkanie kmitať. Neustále niečo odpratávať, ukladať, prekladať, leštiť, upratovať.

Nie, ani mňa nechválili za to, že som si poleňošila, alebo že som sa pekne zahrala.

A áno, aj mňa v detstve chválili za upratanú izbu, za to, ako som pekne povysávala, alebo utrela prach.

Pochvaly prichádzali s jednotkami, diplomami, vyhratými súťažami.

Uznanie prichádza, keď niečo dosiahneme.

Keď robíme.

Nikdy nie vtedy, keď iba sme.

Ja som sa naučila robiť veci v akýchsi blokoch. Činnosť prekladám zastaveniami:
🌺Vybavím e-maily a neprekliknem sa okamžite do ďalšieho okna, aby som uvidela, čo ma tam čaká a vrhla sa na to. Miesto toho si uvarím čaj.
🌺Keď dovarím obed, sadnem si na gauč.
🌺Po konzultácii sa naladím na svoj dych.
🌺Zahrám si s Oliviou karty, a keď skončíme, znovu sa zastavím.

Zastavujem sa, čo najčastejšie.
Stačí v hlave.
Len si uvedomiť, že je niečo ukončené a prechádzam ďalej. Nebehať ako splašená myška, ale navnímať sa vo chvíľkach, ktoré môžu trvať dve minúty alebo aj dvadsať, na seba.

Čo práve teraz potrebujem?

Vo svojom tichu nachádzam ďalší krok. Vždy len jeden. Ten nasledujúci.

A vykročím.

Ja už neverím, že pochvaly sú prejavom lásky.
Preto ich nepotrebujem.

Trvalo dlho, kým tento program vo mne vyprchal. Občas sa ešte v nejakom novom aspekte môjho života objaví, ale už ho poznám. A viem.

Zastavujem sa, a tak nemám pocit premárneného dňa.
Ani pocit, že mi deň, týždeň alebo život, ušiel ani neviem ako.

🍓🍓🍓
Ak to chcete vyskúšať, skúste to so mnou v tréningu Žasnutia. Predstavím vám svojich 16 divov, ktoré sa môžu stať aj vašimi kotvami v uponáhľaných, či náročných dňoch. 💚

Foto by @the_lucia_fotografia