Ideme na 3 týždne na Kubu

➳ strašná chudoba, čo tam chcete pozerať?
➳ budete hladovať, obchody sú prázdne
➳ majú tam šváby
➳ v zmenárni vás oklamú a bankomaty nefungujú
➳ nie je tam internet, ako chcete hľadať ubytko?

Každý okolo mňa mal zrazu niekoho, kto na Kube bol, prípadne sa nedávno vrátil a nikomu sa nepáčilo. Sypali sa na nás samé negatívne dojmy a pocity som mala zmiešané. Párkrát som si položila otázku: Prečo si toto robím? Prečo nesedím doma na prdeli?

Hneď v prvý deň to bola láska na prvý pohľad a tretí deň som si trieskala hlavu: „Prečo som neostala doma na prdeli?“ a potom, niekedy po týždni sa to začalo postupne vo mne lámať a Kuba sa mi začala dostávať pod kožu. Na konci mi bolo ľúto, že odchádzame.

Vraj si človek zo zážitkov pamätá vrchol a koniec, pocitovo tieto dve hodnoty spriemeruje a na konci zážitok vyhodnotí. Na základe toho by som vám napísala, že bolo super. Lenže nebolo.

Nebolo len super. Bolo všelijako. Aj super.

Robila som si poznámky a hoci už teraz vidím niektoré veci inak, skúsim vám ich tu postupne zazdieľať. Neobjektívne, pocitovo, cezo mňa…