Kam ten svet speje?

„A 12 a 10 je 23?“ ozvalo sa do tmy.⁠
„Nie, 22.“ a hneď sa preberám. Keď dieťa prejaví záujem o učenie, rodič musí ísť do pozoru a je úplne jedno, že je pol desiatej večer 😃.⁠
⁠
„A 8 a 3 je 11?“⁠
„Áno.“⁠
„Dávaj mi ešte nejaké príklady.“⁠
A tak si tam v tme chvíľu počítala až zahlásila: „No dobre a teraz už spime.“⁠
🌱⁠
Nedávno sa ma kamarátka pýtala na sebariadené vzdelávanie. Po vete, že učenie vychádza z potrieb detí a nie dospelých, to uzavrela s tým, že to síce znie pekne, ale kam ten svet dospeje, keď si každý bude robiť, čo chce.⁠
⁠
Sú ľudia, pre ktorých „robím, čo chcem“ automaticky znamená „ubližujem druhým“. A tiež často pri téme domškoláctva cítim strach: „Budem vedieť, čo mám robiť, ak mi to nikto nepovie?“ Ako sa dozviem, že to robím správne? ⁠Potrebujeme potvrdenia od druhých, chceme mať istotu, že to robíme dobre, že sme „dobrí“.

A netvrdím, že to tak tiež občas nemám. ⁠
⁠
Na inej úrovni to však chápem takto:⁠
🌱Slobodu mám spojenú so súcitom a empatiou. Ak ste skutočne slobodní, nemôžete zámerne ubližovať druhým. Skrátka vás to nepustí.
🌱Kto vie, aký bude svet o 20 rokov? Kto vie, čím sa budú živiť naše deti? Nikto mi nedá istotu, že to, čo sa chce teraz učiť, je správne. Rovnako mi nikto nedá istotu, že to, čo sa učí v škole, bude raz potrebovať pre svoj život.

⁠Neistota. Nie je lepšie prijať ju do života? Miesto toho, aby som s ňou bojovala a bála sa jej, môžem sa s ňou naučiť žiť.⁠
⁠
Ja teraz iba s istotou viem, že ak robím, čo ma baví, napĺňa ma to radosťou a spokojnosťou. A na základe toho mi vychádza, že ak bude viac spokojných a šťastných ľudí, bude menej frustrovaných a nešťastných ľudí. Kam ten svet teda speje? ⁠
⁠
Svet sme my. Je presne taký, akí sú ľudia, ktorí ho tvoria. ⁠
🌱🌱🌱
P.S. O slobode a hraniciach sa bavíme viac aj v kurze O hraniciach trochu inak