Keď kričím

Počujem, ako na ňu hučím. ⁠
Neviem to zastaviť. ⁠

Čas mojich dní.⁠
⁠
Pozerá na mňa, pozorne počúva a asi aj vyčkáva, kedy konečne skončím.⁠ Keď dohučím všetko, čo mám na srdci, nastane ticho.⁠
⁠
Chvíľu premýšľa a potom pokojne prehovorí: „No veď dobre. Máš pravdu. A môžeš mi to nabudúce povedať aj tak, že nebudeš na mňa kričať?“⁠
⁠
„No veď dobre. Môžem. Skúsim. Prepáč.“ Objatie. ⁠
⁠
A to je všetko. ⁠
⁠
🍂🍂🍂⁠
A ešte mám potrebu dovysvetliť poslednú vetu. Znamená, že za tým už nejde NIČ. Žiadne výčitky, ani výčitky z toho, že máte výčitky. Žiadny pocit viny, ani pocit viny z toho, že máte pocit viny. Skrátka KONIEC.

Môžete sa kľudne posunúť ďalej. 💚⁠