Kubánske šťastie?

Nebudem vám písať, že hoci sú Kubánci chudobní, sú šťastní, lebo čo ja už len viem o ich šťastí. Ak sa bavíme o salse, myslím, že je to pre nich, ako pre niekoho alkohol. Vo víre tanca zabudnú na to, čo bolo a čo bude. Žijú prítomnosť a v tých momentoch podľa mňa šťastní sú. 🙂

Rada som večer pozorovala život na ulici:

– posedávali na verande v hojdacom kresle a bavili sa so susedmi, ktorí sa hojdali oproti
– chlapi z ulice sa zhŕknu okolo nejakého auta a opravujú
– iní si rozložia na ulici stôl a hrajú domino (som netušila, aká vášnivá hra to môže byť)
– teenegeri postávajú v skupinkách väčšinou okolo toho na motorke a chichúňajú sa (ach, moje mláááádíí)
– decká sa len tak naháňajú, alebo behajú za loptou a je ich všade plno
– žiadne ploty, ale spoločné dvory a átria, cez deň majú dvere otvorené, niekto sa pristaví, zakričí dnu, prehodia pár slov a ide sa ďalej
– aj vo väčších mestách zišli večer z bytov, vytiahli na chodník stoličky alebo si posadali na schodíky a rozprávali sa

Priateľstvo, sila, blízkosť, rodina, pomoc, domov.

Spolu.

K životu bez internetu by som sa vrátiť nechcela, ale život bez smartphonov vyzerá v mojich predstavách asi takto nejako. (Aj keď tým to asi iba nebude.)