„Malaga.“ Čože? Môj vnútorný hlas mi hovorí čosi o Malage. Vôbec som nepremýšľala nad dovolenkou, toto leto sme sa rozhodli nič neplánovať.
Prečo potom táto myšlienka?
„Malaga.“ Zas! Nejasne sa mi vybavuje, že je to mesto na juhu Španielska.
To je všetko, čo o nej viem, nepoznám nikoho, kto tam bol, nikto mi o nej nerozprával. Mám len ten silný pocit. Prečo?
Letela myšlienka okolo a ja som ju zachytila? Patrila mne alebo nie? Som si istá, že prišla zo mňa a bola pre mňa. Bol to spontánny nápad, nie výsledok premýšľania. Je intuícia niečo mystické? Prečo niekto svoj vnútorný hlas počuje a iný nie?
Deti počúvajú svoj vnútorný hlas úplne prirodzene. Nie sú zaťažené vedomosťami a pravidlami tohto sveta. Neanalyzujú, nekonajú pod vplyvom starých programov, nepočúvajú hlas svedomia, nemajú pocit viny.
Aj my sme takí boli, ale rozhodli sme sa, že svoj hlas prestaneme počúvať. Boli sme vychovávaní k tomu, aby sme miesto seba začali počúvať druhých.
Je cesta do Malagy vážne taká bláznivá myšlienka? Zamyslela som sa. Cestovanie bolo súčasťou môjho bezdetného života. Cestovanie vtedy neznamenalo dvojtýždňovú dovolenku pri mori, ale riadne dobrodružstvo, objavovanie sveta a spoznávanie seba v nových situáciách.
Prekážky ťa nemôžu zastaviť. Problémy ťa nemôžu zastaviť. A už vôbec ťa nezastavia iní ľudia. Jediný, kto ťa môže zastaviť, si ty sám.
Ak si nechcete plniť sny, vytvorte si prekážky. Nie je to také ťažké, kedysi som v tom bola preborník a ani teraz som sa nenechala zahanbiť. Často si ich vytvárame podvedome, vynoria sa potichu a nenápadne.
Oklamala som sa tvrdením, že cestovanie s dieťaťom je otrava. Pravdou však je, že vôbec nejde o dieťa. Uverila som, že dovolenka s malým dieťaťom je nuda napriek tomu, že už čosi precestované máme a vždy bolo super. Kde je teda problém?
Vo mne. Už mi to nestačí. Túžim znovu skúmať. Objavovať nepoznané vonku a nepoznané vnútri. Človek sa v bežných situáciách správa v cudzom svete inak. A to ma baví. Odkrývanie skrytých postojov pod jednotlivými vrstvami tejto osobnosti.
Pripustila som, že dovolenka podľa mojich predstáv sa dá prežiť aj s malým dieťaťom. OK, nepôjdem na safari do Afriky, ale žiť v cudzom meste je predsa dostatočne podnetný zážitok.
Toto leto stále iba čakám. Čakám až niekto zorganizuje chatu, výlet, vymyslí plán na víkend. Kedysi som bola organizátor ja, lenže prestalo ma to baviť
v domnení, že sa musím programom prispôsobovať dieťaťu.
Asi pred mesiacom som v našej facebookovej skupine Dieťa v kaluži smiechu písala o tom, ako som zmenila svoje vnútorné nastavenie z „Ako zabaviť dieťa“ na „Aký program si dnes spravím ja“ (a dieťa sa pridá). Prinútilo ma to obrátiť sa do seba, znovu preskúmať svoje potreby a túžby.
Uvedomila som si, že milujem, keď môžem v krajine zapadnúť medzi domorodcov, spoznávať ich mestá, prírodu a dedinky, nakupovať s nimi
v obchode, doma si kuchtiť jedlo z ich surovín, pozerať filmy v ich jazyku, prechádzať sa ulicami a len tak nasávať atmosféru. A na to mi nestačí týždeň ani dva.
Keď je nápad ešte iba v štádiu snenia, je krehký. Stačí jedna grimasa, dvihnuté obočie, pohľad a vy svoj sen pochováte navždy v sebe. Nikdy nehovorte o svojich snoch ľuďom, o ktorých viete, že vás nepodporia.
Majú na to svoje dôvody.
Prvému som o nápade povedala mužovi a potom kamarátke. Neprehlásili to
za hlúposť storočia a podporili ma. Tak som začala skúmať možnosti. Začali ku mne prúdiť informácie o prenájme bytov v zahraničí a zistila som, že tento sen nie je vôbec nereálny.
Problémom rozhodovania sa podľa rozumu je, že ide o rozhodovanie
na základe skúseností a tie môžu byť často nepríjemné a odradzujúce.
Do racionálneho rozhodovania sú vnášané strachy, obavy, pochybnosti.
Môže to byť strach z výsmechu, z odsúdenia, nepochopenia, strach zo zmeny.
Aj mne sa do toho začal montovať rozum. A tváril sa strašne chytro, chcel nápad so Španielskom upgradnúť: „Vždy si chcela ísť do Sevilly, choď radšej tam.“ alebo „Choď na pláž, dieťa sa tam lepšie zabaví ako v meste.“ alebo „A čo úplne iný štát, v Španielsku si už predsa bola.“
Ak to nechcem celé oklamať, musím sa držať pôvodného zámeru, aj keď iné možnosti vyzerajú „rozumnejšie“.
Ako začal byť nápad s cestou reálnejší, začalo mi na ceste záležať. Tešila som sa, ako sa pochválim známym. Prišli pochybnosti: robím to ešte stále pre seba alebo kvôli oceneniu alebo nebodaj závisti druhých? Stratila som sa
v tom a to ma znechutilo. Ak to nemá byť kvôli mne, nikam nejdem.
Problém vznikol, pretože som vo svojom vnútri našla niečo, čo sa mi nepáči. Túžite po obdive, ocenení, závisti druhých, chcete splniť niekoho očakávania, zavďačiť sa? Nerobíte to pre seba. Nevadilo by to, ak by ste si to uvedomovali. Ak však robíte veci pre iných s nálepkou „Ja to tak chcem“, je to fejk.
Našim cieľom nie je negatívne vlastnosti zo seba odstrániť, ale prijať ich. Všetci máme v sebe všetko. Ak si myslíte, že nemáte v sebe závisť, žiarlivosť, nenávisť, hnev, tak sa mýlite. To, že ich neprejavujete, neznamená, že vo vašom vnútri nie sú. Všetci sme jedna hmota. Nebojte sa svojich hĺbok, masku dole a ponorte sa. 🙂
Pochopila som svoje emócie a znovu sa vrátil pocit, že keď to nevyjde, nevadí. Všetko je tak, ako má byť. Každé „je mi to jedno“ nesie so sebou emóciu. Toto však už nie.
Pokiaľ ide o cestovanie, zrazu mám kopec peňazí. Aj keď ich ešte nemám. Všetko začalo do seba zapadať, našla som byt v centre mesta, finančne veľmi výhodný. Aj napriek tomu som sa na chvíľu sekla a môže za to Ryanair. Blbosť, jasné, že si za to môžem sama. 🙂
Vždy cestujem len s príručnou batožinou, preto ma prekvapil poplatok za 20kg batožinu. Tentokrát jeden kufor určite potrebujem a napriek tomu, že v porovnaní s ostatnými spoločnosťami, vychádzali stále najlacnejšie, sekla som sa: „Toľko im nedám!“
Vtedy som si spomenula, že vždy, keď som sa nerozhodla podľa srdca kvôli peniazom, odišli odo mňa inak – nedoplatok za elektrinu, pokazené auto, strata peňaženky… Možností je nekonečne, vesmír má bohatú fantáziu.
Pôvodná múdrosť je intuícia, zatiaľ čo všetko ostatné poznanie je iba naučené. Ralph Waldo Emerson
Intuícia je hlas nášho podvedomia a môžeme ho počuť všetci. My sa však stále spoliehame na 5 zmyslov a nedochádza nám, že v živote ide o oveľa viac. Tie podstatné javy sú očiam neviditeľné a cítiť ich možno len srdcom.
Pri písaní ebooku Ako nezabiť v deťoch intuíciu som témou žila. A presne vtedy prišiel nápad s cestou do Španielska. Rozhodla som sa, že si vezmem deti za svoj vzor a idem do toho. Som už pokazený dospelák, vyrobila som si v hlave 6 dôvodov, prečo neísť. Sebou nastražené prekážky som však prekonala.
Zajtra letíme na mesiac do Malagy a ja stále netuším prečo.
OK, viem už prečo cestujem. Táto Zuzana, ktorej príbeh teraz žijem, cestovanie miluje. Prečo práve do Malagy? To sa možno dozvie a možno nie. Hasta luego. 🙂