Nie, žiadnu chybu vo výchove som neurobila

S touto opicou to v trojici ťaháme už 5 rokov. Keď sa narodila, myslela som si, že výchovu riešiť nemusím. Okolie ma ale presvedčilo, že musím. A ja som si postupne prišla k tomu, že fakt nemusím. 🙂

Neznamená to, že sme neustále v pohode. Aj my sa vieme pohádať (a preargumentuje ma často tak, že ostávam nadýchnutá a bez slov) a tiež nám to občas škrípe. Rozdiel oproti mojej „ja“ mladšej o 3 roky je v tom, že:

🌱Som sa prestala spochybňovať. Nie neurobila som nikde chybu.
🌱Prestala som hľadať príčinu každého problému. Nie, nemusím vedieť všetko.
🌱Prestala som sa na situácie pozerať, ako na obrovské problémy, ktoré ak okamžite nevyriešim, nastane celosvetový kolaps. Veľa vecí sa vyrieši samých, lebo veď viete, vývoj.

Veľmi sa mi už nechce písať o tom, čo bolo. Kojenie, uspávanie, požičiavanie hračiek, spory na ihriskách, odplienkovanie, únava, hnev, strach z pádov, z toho, že bude rozmaznaná, o vzdore, cestovaní, TV a mobiloch a mnoho, mnoho ďalších tém, ktorými som si v sebe prešla, som už obsiahla v knihe OLIVIA.

Nie je to kniha o výchove detí. Neradím vám v nej, čo máte robiť a nie je mojim zámerom dávať návody na dokonalého rrodiča. Kniha je o mojich poznaniach, ktoré ma doviedli k tomu, že menej bojujeme a viac si spolu užívame. Kniha vás môže upokojiť (že ste správne také, aké ste), povzbudiť (v pokračovaní na svojej ceste), inšpirovať (vyskúšať to inak).