Niekedy treba vďačnosť predstierať?

Toto nie sú slová čučoriedkovej kráľovnej, ale patria dievčaťu z knihy Vo svete Ginny Moonovej.

Ginny je autistka a to, čo je pre ňu dôležité, pripadá ostatným ľuďom šibnuté.
A naopak.

Táto kniha bola pre mňa prínosná vo viacerých smeroch, vytiahla som však vety o vďačnosti, pretože mi pomohli zvedomiť si niečo, s čím som dlhšie zápasila.

Páči sa mi myšlienka, že ak ty mi niečo dáš a pomôžeš mi, ja to posuniem ďalej. Niekomu, kto to potrebuje viac, práve teraz, tam, kde mi to dáva zmysel, alebo len pre radosť z radosti.

Energia sa vyrovná a nemusí to byť nutne voči tej istej osobe.
Alebo aj môže.

Žiadne očakávania na „dorovnanie sa“.
Žiadne darčeky na silu.
Žiadnu nútené „na oplátku“.

Ja som to nikdy v krvi nemala a áno, keď sa mi niekto takýmto spôsobom odvďačoval, cítila som sa spätne k situáciám, kedy som to ja neurobila, občas ako blbec.

Vážne však verím, že dobro za naše skutky sa nám môže vrátiť z úplne inej strany, v inej podobe a od úplne iného človeka.

A aj nemusí. No a? Robím to preto, aby som si niekoho zaviazala, alebo preto, lebo chcem?

To si myslím.
A teraz k praxi.

Dlhodobo sledujem, že som pri jednej osobe vyšťavená. A keďže neverím, že ma môže niekto vyciciavať a ak sa to deje, tak len preto, že to dovolím, snažila som sa prísť na to, čo za tým máme.

Pozorovala som nás a stále som nevedela odhaliť TEN moment.

Moment, kedy sa to mení, kedy sa mením ja a prečo.

Až teraz.

Ani mňa, rovnako ako Ginnu, nebaví predstierať vďačnosť.
Hups, a predsa to robím.
Ani o tom neviem.

Daná osoba totiž za svoju pomoc očakáva moju prítomnosť (a som presvedčená, že o tom nevie a nemá to takto spojené) a mňa k tomu akýsi program (po)slušnosti nútil.

…mala by som…
…veď si to zaslúži…

A nie, nie je zlé venovať druhým pozornosť. Kým…

Kým sa nepočujem, ako sa niekomu sťažujem, že som po každom stretnutí vyšťavená.

Rozhadzujem svojou energiou.
Svojim časom.
Sebou.

Akože z vďačnosti.

Konečne mi to docvaklo.

Nie, fakt nemusím. Nemusím takto.
Áno, naozaj sa dá aj inak :).
A môžem s tým pracovať ďalej.

Takže, ako vidíte, ustáť si v praxi myšlienku o neočakávaniach, prijímaní a dávaní z vyššieho pohľadu, mi občas ešte dá zabrať.