Nikdy som nebola na Východe

Tak túto vetu už nikdy nepoviem (cháp na východe Slovenska).

Pred dvoma dňami sme sa vrátili a hoci som si kedysi po návrate z Nórska povedala, že na stan som už pohodlná (cháp stará) a nikto ma doňho nedostane, ale realita sa vôbec nepodobala mojim uboleným a unaveným spomienkam. Naopak, užili sme si to (aj vďaka počasiu, ktoré nám hralo do nôty).

A tu je pár mojich poznatkov:

Môjmu chrbátu spanie v spacáku neuveriteľne prospieva. Asi si usteliem doma na dlážke.
Je úžasné mať nádherné výhľady cestou na WC. (A samozrejme úžasné je mať WCko na pár krokov a v teple.)
Ak máte drevkáčik (že neviete, čo to je? ani ja som nevedela), môžete sa veselo zdravo stravovať. Žiadny odchov na salámach a paštétach.
Naše dieťa bez problémov odkráča 20 km na jeden záťah.
Hororové sny a jelenie ruje mi každú noc zabezpečili nedostatok spánku. Kupodivu to vôbec neznamenalo, že budem druhý deň unavená. (Šípim, že za to môže príroda, ktorá ma cez deň tajne dobíjala.)
S ľuďmi sa dá ľahko zblížiť, stačí ostať o trošku dlhšie na jednom mieste.
Mám rada výlety, ale najviac si aj tak užívam tie lenivé chvíle medzitým (áno, som už stará).
A dobrovoľne sa priznávam, že po tomto československom lete mi už strááááášne chýbajú poriadne štíty. Také alpské…

A kým si ešte pamätám, napíšem k fotkám popisky ako tipy na výlet. Pochybujem, že sa tu nájde niekto, kto ešte nebol v tomto kúte Slovenska, ale tak… Možno…