O tom, ako predávať neviem

Pri predaji je pre mňa dôležitá autenticita. Byť sama sebou a zo seba predávať to, čomu verím a tak, ako mi je príjemné. Nemala som to takto hneď, bol to beh na dlhú trať, ale myslím, že už môžem povedať, že je mi aj v tomto príjemne.

Všetky knižky aj karty sa krásne predávajú a prinášajú to, čo majú. Čo ale stále neviem uchopiť je predaj knihy OLIVIIN DENNÍK. Knižka je úžasná, deti, ktoré ju už čítali sú nadšené, motivuje ich k cestovaniu a pomáhaniu, ale akosi neviem vysvetliť dospelým, čo deťom prinesie. A chcela by som, pretože vy, milí dospelí, ste tí, ktorí držíte kasu a môžete ju svojim deťom domov priniesť :).

A myslím, že som na to už prišla.

Oliviin denník je jednoduchý. Plný dobrodružstiev a zážitkov z bežného dňa na mexickom ranči, popísaných tak, ako ich prežívalo 6 ročné dieťa. Sú to skutočné príbehy z nášho dobrovoľníčenia.

Knižka je vtipná a hravá, ALE nemá hlbší presah (aj keď nejaké zrnká múdier sa tam nájdu, o tom žiadna).

Kniha skutočne nie je o ponaučeniach a o hlbokých posolstvách (na rozdiel od Hviezdička Riška).

LENŽE…

Nie každá kniha musí deti nútiť zamýšľať sa. A niečo ich učiť.

A tí, čo mali odvahu, tí čo ma poznajú, alebo boli len veľmi zvedaví, mi píšu toto:

Decká boli nadšené!
Nechceli mi dovoliť prestať čítať.
Miško sa úplne stotožnil s Olivkou. Veľa sa na ňu pýta.
Všetci traja chcú ísť dobrovoľníčiť.
Nevedia uveriť, že je to naozaj.
Bavili ich španielske slovíčka.
Pomoooc, chcú ísť do Mexika!

Deťom sa páčia zvieratká, zaujímavosti o ďalekej krajine, množstvo farebných ilustrácií (ktoré síce nekreslila Olivia, ale kľudne by mohla). Denník čítajú aj 12 ročné deti, dokonca Češi a knižku majú v mexických rodinách žijúcich na Slovensku.

Preto som si takmer istá, že ak máte doma zvedavé deti, bude sa im knižka páčiť.

Niekedy totiž stačí obyčajná radosť z príbehu.

A tých v Oliviinom denníku nájdete kopec.