„Kedy bude ďalšie dieťa?“
„Nebude.“
„Prečo nie?“
„Lebo som nenašla dôvod, prečo áno.“
Viem, že takto to nemáte všetky, niektoré ste už od začiatku vedeli, koľko detí budete mať, alebo ste sa ako mamy narodili. Mali ste skrátka jasno. Alebo ste sa dlho rozhodovali, či druhé a tretie a nakoniec ste rady a neľutujete.
Ja som dieťa dlho nechcela, až som raz názor zmenila. Som vďačná, že je tu s nami, stále si však nemyslím, že dieťa je niečo, čo ma má robiť šťastnou. Definíciu šťastia mám inú a s týmto súvisí len pramálo.
Ďalšie dieťa nebude, pretože sme nenašli dôvod, prečo by sme ho mali mať. Ak sa niekedy nejaký aj vynoril, vždy som za ním našla iba SVOJ strach.
🌱 Ostane sama? Môj strach zo samoty.
🌱 Bude rozmaznaný jedináčik? Môj strach z nedokonalosti.
🌱 Čo ak neskôr bude neskoro? Znovu môj strach.
S každým vyriešením strachu, zmizla aj moja túžba po ďalšom dieťati.
Až som nakoniec ostala iba JA.
Bez strachu a túžob.
Pokojná a spokojná.
S vedomím, že nech je akokoľvek, všetko je správne.
Takže pardon, ale knihu OLIVIA 2 fakt nechystám 🙂