Nepotrebujeme byť medzi ľuďmi každý deň

„Prečítal som váš ebook o neškôlkovaní a súhlasím so všetkým. Ale ako to, že teraz chodíte sem?“ opýtal sa ma jeden otec na prechádzke s deťmi v lesnom klubíku. No, pretože ten ebook som napísala, keď mala dva roky a všetci na mňa útočili s otázkami typu: „A čo škôlka?“ Teraz má už 5 a iné deti potrebuje.

Lenže:
🌿 Nepotrebuje ich 5 dní týždni
🌿 Nepotrebuje byť s nimi celý deň
🌿 Kamošov si vyberá
🌿 Nepotrebuje ich veľa
🌿 Má rada svoju samotu

Na našich letných cestách sme po 10 dňoch intenzívnej socializácie s inými rodičmi a deťmi, ostali nečakane samé. Domáci, u ktorých sme prebývali, odišli na opačný koniec Čiech a našou jedinou úlohou bolo kŕmiť psa.

A vtedy sme za celý deň takmer neprehovorili. Ja som čítala knižku v tieni stromu a ona si do obrovskej trampolíny nanosila hračky, knižky a farbičky. Pár slov sme prehodili pri jedle a večer pred spaním.

Blahodárne ticho. A nemyslím iba ticho okolo nás, ale hlavne to, ktoré nastalo v hlave. Teda, aspoň v tej mojej. Upratala som si myšlienky. Niektoré utíšila, iné zapísala, ďalšie vyhnala preč.

Nepotrebovali sme oddych jedna od druhej, len nám dobre padlo byť samé so sebou. V samote naberáme silu. Na druhý deň sme sa vybrali na prechádzku. Zdieľali sme seba a naberali silu. A potom sa zas rady stretneme s ľuďmi a…. naberáme silu. Dôležité je načasovanie. Ako to cítim? Ako to dnes mám? Chcem sa s niekým stretnúť? A musím?

Neviem, kde sa berie strach všetkých tých, ktorí do vás hustia, že vaše dieťa sa musí socializovať. Akoby si samé nevedelo povedať. Dať najavo. A presvedčenie, že socializovať sa dá iba v škôlke? Mne stačia 1-2 blízke duše, prečo si myslíme, že deti potrebujú kamarátov veľa? Olivia je jedináčik, a preto spoločnosť detí vedome vyhľadávame (rozšírilo mi to nové obzory môjho dovtedy samotárskeho bytia, ale o tom inokedy), rada si však pokecá aj s dospelými, s mojimi kamarátmi, babkami a dedom. S ľuďmi, ktorí boli ešte pred chvíľou cudzí a teraz už nie sú. Aj to je socializácia.

Ak ju to k niekomu ťahá, sama sa prihovorí (potom mi doma píli uši, kedy sa zas stretneme). A nie vždy nám každý sadne. Ale keď áno, sme ochotné za nimi cestovať kilometre 🙂.