Ráno si urobíme čaj, naraňajkujeme sa, prehodíme pár slov a potom zalezie k počítaču. Párkrát sa počas dňa objaví, naobedujeme sa, porozprávame, zasmejeme, pohádame sa a zas udobríme. Už je to rok, čo môj muž pracuje z domu.
Vie, aký máme deň my, vidí, že byt sa neupratal sám a nepindá, ak uprataný nie je, pretože vie, že sme boli celý deň preč, alebo robili úplne niečo iné. Pomáhame si.
A hlavne: Poznáme sa..
🎋Píšete, že nie ste zvyknuté na prítomnosť muža doma. Že vám narúša zabehnutý režim, neustále hádky s dieťaťom vás unavujú. Chápem, že je to náročné. Ak chcete vybudovať niečo nové, musí to staré najskôr padnúť.🎋
Nám pomohlo:
🌸 Keď som sa prestala medzi nich montovať.
Ich nedorozumenia a konflikty patria im. Ak má niekto z nich záujem, pocity uznám, ale inak, čím viac zasahujem a snažím sa pomôcť, tým je to horšie. Zvykli si na seba, naučili sa svoje problémy riešiť po svojom, obrúsili hrany, zladili sa.
🌸 Keď som rozpustila som svoje predstavy o tom, ako by to malo u nás vyzerať. Prestala som situácie deliť na dobré alebo zlé a iba pozorujem, čo sa v daných momentoch deje v mojom vnútri.
🌸Rozprávať sa o tom, ako to cítime. Obyčajné zdieľanie. Bez výčitiek a očakávaní, že ten druhý niečo zmení.
🌸 Nebrať sa tak vážne. Humor. Veľká dávka humoru. Vedieť si urobiť srandu zo situácií, ktoré sme „nezvládli“, zasmiať sa na sebe, uvoľniť atmosféru.
Náš život nie je ideál (alebo pre nás asi je, aj keď ja by som si ho vedela predstaviť ešte slobodnejšie), ale som šťastná, že nie sme cudzí ľudia, ktorí chodia domov iba prespávať. Teším sa, že hoci má svoju prácu rád, neprežíva ju a končí včas. Vítam, že necestuje 2 hodiny v zápchach, ale je viac s nami. Som vďačná za všetky chvíle počas dňa, pretože sme si tak nejak bližší.