Ako mi hackli instagramový účet a čo ma to naučilo o sebe

Začalo to nevinne. Kamarát mi napísal, že potrebuje pomôcť. Hackli mu účet a ako bezpečnostné overenie mu Instagram poslal info, že mu kód pošlú do SMS dvom priateľom. Jeden z nich som ja.

Áno, teraz, keď si to po sebe takto čítam, si rovno ťukám na čelo. Ako si mohla???

Kamarát je Američan, zoznámili sme sa na ranči v Mexiku, po odchode som mu trochu pomáhala s know how ohľadom online kurzov a následne sme rok neboli v kontakte. Až kým neprišiel s touto žiadosťou.

Prečo sa mi jeho žiadosť nezdala nezvyčajná?

Poznám prípady, kedy FB posielal kamarátke na identifikáciu fotky ľudí, ktorých mala medzi priateľmi. Ako overenie, že účet, do ktorého sa chce dostať, patrí naozaj jej.

Ja sama som po zmene čísla mala problém dostať sa do svojho účtu a FB mi vtedy poslal kód, ktorý som podľa pokynov prepísala na papier a odfotila sa s ním.

Viem teda, že spôsobov, ako overiť účet je viac.

Zároveň si tiež myslím, že keď nás život ide niečo naučiť, tak to skrátka zariadi tak, že si náznaky nevšimnete, aby keby vyzerali ako šľahajúce blesky z neba. Pretože to tak má byť.

Long story short

Skrátim to. Je už asi jasné, že nešlo o môjho kamaráta. Jeho účet bol hacknutý, a potom, ako som dotyčnému preposlala SMS, ho hackli aj mne. Okamžite zmenili email, telefón a v momente som prestala byť majiteľ účtu. Nemala som nad ním žiadnu moc.

Poslali mi správu, že za 500$ mi ho vrátia späť.

Hm. Ako si mohla???

Ako si mohla byť taká hlúpa?

Ako si mohla takto naletieť? Si normálna??? Nehnevala som sa na hackera, hnevala som sa na seba. Na svoju hlúposť.

Tu si dáme na chvíľku krátku odbočku. Sľubujem, že fakt krátku.

Neviem, či ste sa už stretli so zrkadlením. Prvý a základný princíp zrkadlenia je, že všetci máme v sebe všetko.

Každá vlastnosť je len minca jednej strany. A my máme v sebe všetky mince.

Tak, ako sme štedrí, vieme byť aj lakomí. Tak, ako sme milí a príjemní, vieme byť aj agresívni. Tak, ako milujeme, dokážeme aj nenávidieť. Rozdiel je v tom, že niektoré stránky v sebe prejavujeme, iné potláčame. Od čoho to závisí?

Od výchovy (Veta „Nebuď lakomec a požičaj dievčatku hračku.“ nás naučí požiačiavať hračky, ale tiež nás učí, že byť lakomý je zlé a v dospelosti sa to môže prejaviť prázdnom na účte, pretože sa ideme rozdať.) a tiež to závisí od nastavenia spoločnosti – etiky a morálky, pravidiel a noriem o tom, čo sa považuje za správne a nesprávne.

No a ešte od toho, či o svojich „negatívnych“ vlastnostiach vieme a či ich máme v sebe prijaté.

Ak tvrdíte, že nie ste chamtivý a nikdy by ste neublížili ani muche, možno.

Možno nie teraz.

Stačí, ak sa vám životné udalosti trošku zmenia, príde na pretras dedičské konanie, alebo niekto fyzicky ublíži vášmu dieťaťu.

Neviete, čoho ste schopný, kým to nezažijete.

Možno ste presvedčený, že ste zdvorilý a neslušnosť odmietate ako zlú vlastnosť. Alebo ste zodpovedný a nezodpovednosťou pohŕdate. To znamená len toľko, že ak máte k tomu odpor, nemáte daný program, vlastnosť v sebe spracovanú.

Verte mi, čokoľvek v sebe a na sebe objavíte, nenájdete nič nové pod slnkom. Každý máme v sebe každú vlastnosť, len sa u nás prejavuje v iných situáciách, alebo v inej intenzite. Viac túto tému rozoberám v kurze Dieťa ako zrkadlo.

Objavenie všetkých svojich puzzlíkov súvisí so sebaláskou.

Sebaláska pre mňa totiž znamená prijatie.

Seba.
So všetkým.
Taká, aká som.

Problém je, že tie potlačené programy a vlastnosti, tie ktoré považujeme za nevhodné, neslušné a neprijateľné, sú schované v podvedomí. Nevidíme ich, lebo si myslíme, že takí nie sme.

A presne preto sa dostávame do situácií, v ktorých ich máme uvidieť. Aj preto je pre mňa sebaláska proces, nie konečný stav. Vždy bude čo odhaľovať, vždy bude čo prijímať.

Svoje vnímanie sebalásky rada vysvetľujem na mozaikovom modeli.

Moja vnútorná hlupaňa

Čo ma teda naučila situácia s hacknutím účtu, ktorému som dopomohla? Čo ma naučila o mne?

Ukázala mi moju hlúposť.

Moju vnútornú hlupaňu. Hlupačku. (A mohla by som to nazývať rôznymi ďalšími slovami :)))

Pretože to je TO, čo mi na celej situácii vadilo najviac. Že som hlúpo naletela.

A tak som len spontánne zakričala smerom do neba:

Som hlúpa!
Som hlúpa a príjímam to!
Som hlupaňa, no a čo?!
Som hlupaňa a aj tak sa mám rada!

Až pri štvrtom zvolaní som to skutočne aj cítila.
Prijatie.
Úľavu.
Som aj hlúpa a je to v poriadku.
Moje ego sa zas o kúsok viac rozdrolilo a ja som sa dostala do ešte väčšej jemnosti.

Dcéra na mňa pozerá: „Komu to kričíš?“
„Tomu, čo mi posiela všetky skúšky. Vesmíru, Bohu, Sebe.“
„Aha.“ 😀

Aké mal tento proces efekty?

Je mi to jedno

V momente mi na hacknutom účte nezáležalo. Keď budem mať chuť, vystaviam si nový.

Ľudia nie sú hlúpi

Spomenula som si tiež, koľkokrát som počas covid doby vyslovila (alebo si pomyslela): Ako môžu byť ľudia takí hlúpi?

Tak hlásim, že už mi nevadia. Som jedna z nich. Jedna z nás.

Prijala som ľudskú hlúposť.

Už to nie je o nálepkovaní a hodnotení, už je to o solidarite a súznení. Kde nie je odpor, nie je hnev.

Viem už pochopiť všetkých, čo naletia a viem pochopiť aj ľudí s iným, pre mňa nelogickým názorom (ľudí, nie ich názory). Akosi som si ľudí a ich názory ešte viac oddelila. (K téme odporúčam svoj článok Ako vystúpiť z tejto hry).

Som mu vďačná

Nehnevám sa ani na hackera. V tomto prípade bol len nástroj, ktorý mi mal sprostredkovať pochopenie. Želám mu happy life a nemyslím to ironicky. Som mu naozaj vďačná. Za lekciu, ktorá mi priniesla ďalší kúsok vnútornej slobody.

Inteligenciu som ešte stále mala na piedestáli

Znovu sa mi vybavili spomienky na detstvo. Na to, ako bola vyzdvihovaná moja inteligencia. Bola som tá šikovná jednotkárka s vyznamenaním, tá chytrá, čo sa so svojou hlavou vo svete určite nestratí. Inteligencia bola postavená na piedestál a ja som uverila, že od nej priamo súvisí moja sebahodnota.

A keby sme chceli ísť úplne do ezo-ezo, nie som nijaká.

Ja ako bytosť nie som ani taká, ani onaká.

Bytosť iba JE.

Všetko ostatné sú len prejavy tejto Zuzany.

A ako dopadla hack story?

Hacker na mojom účte začal uverejňovať inzeráty na super investovanie do bitcoinov. Najskôr v španielčine (keď sa to udialo, bola som v Španielsku), neskôr v angličtine a teraz sa už vymakal a používa google translate a postuje v slovenčine. To všetko viem od vás, ja už nevidím nič. Našťastie je slovenčina tak komplikovaný jazyk, že píše v mužskom rode so zvláštnym skloňovaním a dúfam, že ľuďom ľašie dôjde, že jeho prosba o pomoc (ktorú už začal rozposielať), je trik. Nuž, ale viete, ako je to s tými bleskami, ktoré šľahajú z neba…

Ozval sa mi aj americký kamarát, ktorý videl môj príspevok na facebooku. Poslal mi video tutorial, ako môžem dostať účet späť. Podľa pokynov som sa do účtu aj na chvíľu dostala, ale hacker bol rýchlejší a znovu ma vyblokoval. Ani kamarátovi sa nepodarilo svoj účet zatiaľ dostať späť. Skúšal to už asi 50krát. Je pravdepodobné, že súťažime v rýchlosti s robotom. Kto vie…

On to nevzdáva, ja som sa na to vyprdla a požiadala FB, aby účet deaktivoval. Nech neobťažuje ľudí v mojom v mene.

Na druhý deň mi však Instagram znovu poslal e-mail s kódom, že môj profil bol overený. Tak som si povedala, že to skúsim ešte raz. Išla som podľa návodu a ono to vyšlo. Stihla som to. 🙂

Stále mám svoj newsletter, cez ktorý môžem ľuďom písať osobné listy. Ak ho neodoberáte, môžete sa prihlásiť tu. A čoskoro sa začnú aj živé stretnutia. Presocializovaná bude ajajajáj.

Ešte vás pozývam do úplneho nového Tréningu Žasnutia. Stále za symbolickú cenu 7,70.

A ak sa vám článok páčil, kľudne ho zdieľajte, ja nemám kde 😀.