„Dnes nechcem ísť do škôlky, chcem byť radšej s tebou.“

„Dnes nechcem ísť do škôlky, chcem byť radšej s tebou.“ Táto veta naštartovala nádherné 3 týždne, kedy som skutočne ŽILA. Bol to (ne)čas
môjho prítomného okamihu. Znovu som si potvrdila, že dni s dieťaťom môžu byť napĺňujúce, farebné a že ma vôbec nemusí unavovať jej celodenná prítomnosť. Naopak, tieto dni ma neskutočne dobili energiou.

Písala som o tom na Facebooku a článoček si môžete prečítať v Dieťa v kaluži smiechu tu >>>>

Viaceré z vás zaujalo, že do tej škôlky nemusela. A že je to fajn, ale z niečoho žiť treba. Niektoré žienky mali výhrady kvôli režimu, či disciplíne. Napísala mi ale aj mamina, ktorá dala výpoveď, aby mohla byť so synčekom, pretože na škôlku nebol ešte pripravený a aj mamina, ktorá sa rozhodla nedať staršiu dcérku do škôlky, pretože nechcela prísť o chvíle s ňou.

Nedajte sa spochybniť. Žiadna cesta nie je správna alebo nesprávna. Je len správna pre VÁS. Čo som si však vďaka vašim reakciám na instagramefacebooku uvedomila je to, že niektoré postoje už skrátka nemám. Postoje, bez ktorých sa cítim slobodnejšie a viem, že by mi nedovolili konať v súlade
so mnou. Sú to tieto tri:

Musí si zvykať

Nehrám to na režim, keď to nie je nutné. Netrénujem ju na niečo, čo bude
o 3-4 roky. Ako bude chodiť do školy, keď nemusí chodiť do škôlky? Čo ja viem? Nemyslím si však, že nejaký súčasný tréning ranného vstávania a dochádzky zabezpečí, že to bude v pohode. To mi predsa nevie zaručiť nikto, tak na čo sa zbytočne teraz trápiť?

Riešim problémy, až keď nastanú a nie tie, ktoré síce nastali, ale IBA
v mojej hlave.
 Ani škôlku som neplánovala a nakoniec všetko krásne do seba zapadlo. Verím, že keď bude potrebné sa nastaviť na nejaký režim, tak to skrátka urobíme.

Keď sa už raz rozhodla…

Ak bude vymýšľať a ja jej na to skočím, budú z toho len problémy. Keď sa už raz rozhodla, musí tam chodiť. No, tak tento postoj tiež nemám. Trvalo mi dlho, kým som sa vo svojom živote dopracovala k postoju – svoje rozhodnutia môžem meniť.

Áno, sama sa rozhodla chodiť do škôlky. Raz vyhlásila: „Už som veľká, idem“ a na druhý deň tam bola. Mala 3 roky a 2 mesiace a chodí 2 krát týždenne.

Nemala som žiadne očakávania ani plány. Úplne by som pochopila,
keby si to rozmyslela.
Nevedela predsa do čoho ide. Ja tiež mením názory
a rozhodnutia.

nechce chodiť do škôlky, výchova príkladom

Do našej škôlky môžeme chodiť, kedy sa nám chce. Fakt. Nehľadala som ju, našla si nás sama. 🙂

Bude z nej prícucok

Keď bude stále so mnou, bude nesamostatná. Z toho som strach nikdy nemala.
Za prvé, prícucok je len nálepka s negatívnou emóciou, stačí zmeniť postoj, zameniť slová a emócia sa zmení. Ak ma potrebuje, tak to tak skrátka je
a nevnímam to ako niečo zlé. Za druhé, kto ma sleduje dlhšie, vie, že milujem samotu a svoj program a za tretie nesamostatná nie je. Fungujeme
v sínusoidach – vyciťujem, kedy ma potrebuje a ak je dosýtená mojou prítomnosťou, nepotrebuje ma. 

Na vlastné želanie prespáva u starých rodičov (písala som o tom tu >>>) a chodí s mužom na víkendové výlety. Rešpektujem jej vývoj a neurýchľujem okolnosti. (písala som o tom aj v článku Nechajte tie deti preboha žiť)

cestovanie s deťmi, škôlka áno či nie

Ľudia si myslia, že keď nechodí do škôlky, že sme celé dni samé. A doma.

A preto, keď mi v ten deň povedala, že chce byť radšej so mnou, tieto tri programy sa neozvali. Iba som si uvedomila, že to cítim rovnako. Nič sa mi nedarilo, na všetko som tlačila a potrebovala som spomaliť. Dovolila som si „len“ žiť. To ona mi ukázala cestu.

Článok na FB nemal byť o tom, že nemusí ísť do škôlky. Článok bol o tom, že NEMUSÍM JA. Nemusím sa trápiť a naháňať, stresovať a doháňať a že nemusím robiť to, čo nechcem. Bol o pocite plnej prítomnosti. Tu a teraz. Precítenie života, plynutie, flow.

Mám aj ďalšie dôvody, prečo ju nenútim chodiť do škôlky a tie som pred rokom spísala do ebooku, ktorý si môžete stiahnuť zdarma tu>>>. Sú to
4 mýty, kvôli ktorým rodičia dávajú deti do škôlky, aj keď nemusia.

No a čo práca?

Áno, mám to šťastie, že som na voľnej nohe. Pracujem z domu alebo zo sveta a prácu si môžem presunúť na večer. S rozhodnutím, že nič nemusím však prišiel môj osobný objav. Niečo sa vo mne preklopilo a zrazu ustali všetky myšlienky. Žila som v tichu a život burácal okolo mňa. A tu prichádza môj veľký AHA moment:

Spätne som si uvedomila, že som všetko robila ako zvyčajne – práca, e-maily, domácnosť… Ani som si to nevšimla, pretože mi dané činnosti zabrali nanosekundu. Pocitovo. Hodinové ručičky prešli rovnakú cestu. Ako je to možné?

Ak premýšľam o tom, čo všetko musím ešte urobiť, začala som to práve robiť. Kým k tomu reálne dôjde, robím to už hodinu. V hlave.

škôlka, slobodná výchova

Kým chce byť so mnou, som happy.

Keď žijete v prítomnom okamihu neriešite, čo urobíte, kedy to urobíte a ako to urobíte. Nerobíte si starosti s tým, čo všetko nestihnete. Keď to príde, tak to LEN urobíte.

Čo vám chcem týmto článkom vlastne povedať? Že je úplne jedno, či
chodíte do práce a vaše deti do škôlky. Stav bdelosti môžete zažívať aj vy. Dni naplnené krásnymi okamihami sa nevylučujú s plnením si povinností. Nejde totiž o to kde a s kým ste a čo robíte. Ide o váš vnútorny stav.

Ja ten stav aktuálne nemám, pocit vyprchal a som s tým OK. Viem, ako sa to stalo a viem aj, ako sa k nemu vrátiť. Stačí sa len rozhodnúť.

Vašu vedomú prítomnosť deti ocenia oveľa viac ako množstvo času, ktoré
s nimi trávite iba fyzicky. Telom tam, v myšlienkach inde. S nimi, ale oddelene.

Učí ženy meniť postoje v situáciách, ktoré materstvo a deti prinášajú a ukazuje im, ako môžu byť pohodové, šťastné a sebaisté mamy. Vďaka sebapoznaniu a vedomému spôsobu života. Je autorkou knihy OLIVIA a Kariet pre detskú dušu. Viac o Zuzane si môžete prečítať tu >>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.