„Dnes nechcem ísť do škôlky, chcem byť radšej s tebou.“

„Dnes nechcem ísť do škôlky, chcem byť radšej s tebou.“ Táto veta naštartovala nádherné 3 týždne, kedy som skutočne ŽILA. Bol to (ne)čas môjho prítomného okamihu. Znovu som si potvrdila, že dni s dieťaťom môžu byť napĺňujúce, farebné a že ma vôbec nemusí unavovať jej celodenná prítomnosť. Naopak, tieto dni ma neskutočne dobili energiou.

Písala som o tom na Facebooku a článoček si môžete prečítať v Dieťa v kaluži smiechu tu >>>>

Viaceré z vás zaujalo, že do tej škôlky nemusela. A že je to fajn, ale z niečoho žiť treba. Niektoré žienky mali výhrady kvôli režimu, či disciplíne. Napísala mi ale aj mamina, ktorá dala výpoveď, aby mohla byť so synčekom, pretože na škôlku nebol ešte pripravený a aj mamina, ktorá sa rozhodla nedať staršiu dcérku do škôlky, pretože nechcela prísť o chvíle s ňou.

Nedajte sa spochybniť. Žiadna cesta nie je správna alebo nesprávna. Je len správna pre VÁS. Čo som si však vďaka vašim reakciám na instagramefacebooku uvedomila, že niektoré postoje už skrátka nemám. Postoje, bez ktorých sa cítim slobodnejšie a viem, že by mi nedovolili konať v súlade so mnou. Sú to tieto tri:

Musí si zvykať

Nehrám to na režim, keď to nie je nutné. Netrénujem ju na niečo, čo bude o 3-4 roky. Ako bude chodiť do školy, keď nemusí chodiť do škôlky? Čo ja viem? Nemyslím si však, že nejaký súčasný tréning ranného vstávania a dochádzky zabezpečí, že to bude v pohode. To mi predsa nevie zaručiť nikto, tak na čo sa zbytočne teraz trápiť?

Riešim problémy, až keď nastanú a nie tie, ktoré síce nastali, ale IBA v mojej hlave. Ani škôlku som neplánovala a nakoniec všetko krásne do seba zapadlo. Verím, že keď bude potrebné nastaviť sa na nejaký režim, tak to skrátka urobíme.

9 rád, ktoré by som si dala, keby musela ísť do škôlky…

Keď sa už raz rozhodla…

„Ak bude vymýšľať a ja jej na to skočím, budú z toho len problémy.“ Keď sa už raz rozhodla, musí tam chodiť.“ No, tak tieto postoje tiež nemám. Trvalo mi dlho, kým som sa vo svojom živote dopracovala k postoju – svoje rozhodnutia môžem meniť.

Áno, sama sa rozhodla chodiť do škôlky. Raz vyhlásila: „Už som veľká, idem“ a na druhý deň tam bola. Mala 3 roky a 2 mesiace a chodí 2 krát týždenne.

Nemala som žiadne očakávania ani plány. Úplne by som pochopila, keby si to rozmyslela. Nevedela predsa do čoho ide. Ja tiež mením názory a rozhodnutia.

nechce chodiť do škôlky, výchova príkladom

Do našej škôlky môžeme chodiť, kedy sa nám chce. Fakt. Nehľadala som ju, našla si nás sama. 🙂

Bude z nej prícucok

Keď bude stále so mnou, bude nesamostatná. Toto sa nepotvrdilo a píšem o tom tu >>>
Okrem toho, prícucok je len nálepka s negatívnou emóciou, stačí zmeniť postoj, zameniť slová a emócia sa zmení. Ak ma potrebuje, tak to tak skrátka je a nevnímam to ako niečo zlé. 

Na vlastné želanie prespáva u starých rodičov (písala som o tom tu >>>) a chodí s mužom na víkendové výlety. Rešpektujem jej vývoj a neurýchľujem okolnosti. (písala som o tom aj v článku Nechajte tie deti preboha žiť)

cestovanie s deťmi, škôlka áno či nie

Ľudia si myslia, že keď nechodí do škôlky, že sme celé dni samé. A doma.

A preto, keď mi v ten deň povedala, že chce byť radšej so mnou, tieto tri programy sa neozvali. Iba som si uvedomila, že to cítim rovnako. Nič sa mi nedarilo, na všetko som tlačila a potrebovala som spomaliť. Dovolila som si „len“ žiť. To ona mi ukázala cestu.

Mám aj ďalšie dôvody, prečo ju nenútim chodiť do škôlky a tie som pred rokom spísala do ebooku, ktorý si môžete stiahnuť zdarma tu>>>. Sú to 4 mýty, kvôli ktorým rodičia dávajú deti do škôlky, aj keď nemusia.

No a čo práca?

Áno, som na voľnej nohe. Pracujem z domu alebo zo sveta a prácu si môžem presunúť na večer alebo ráno, keďže rada vyspáva. Vtedy, keď odmietla ísť do škôlky, uvedomila som si, že som zahltená myšlienkami o tom, čo nestíham a čo všetko ešte musím. Došlo mi, že som to ja, kto potrebuje pribrzdiť.ˇŽe je to vlastne celé kvôli mne.

A tak som sa rozhodla, že NEMUSÍM.

Nemusím nič.

Iba byť.

V tom momente sa vo mne niečo preklopilo a ustali všetky myšlienky. Žila som 3 týžne v tichu a život burácal okolo mňa.

Spätne som si uvedomila, že som všetko robila ako zvyčajne – práca, e-maily, domácnosť… Vtedy som si to vôbec nevšimla, pretože dané činnosti mi pocitovo zabrali nanosekundu. Hodinové ručičky však prešli rovnako dlhú cestu ako predtým. Ako je to možné?

Ak premýšľam o tom, čo všetko musím ešte urobiť, začala som to práve robiť. Kým k tomu reálne dôjde, robím to už hodinu. V hlave.

škôlka, slobodná výchova

Kým chce byť so mnou, som happy.

Keď žijete v prítomnom okamihu neriešite, čo urobíte, kedy to urobíte a ako to urobíte. Nerobíte si starosti s tým, čo všetko nestihnete. Keď to príde, tak to LEN urobíte.

Čo vám chcem týmto článkom vlastne povedať? Že je úplne jedno, či chodíte do práce a vaše deti do škôlky. Stav bdelosti môže zažívať každý. Dni naplnené krásnymi okamihami sa nevylučujú s plnením si povinností. Nejde totiž o to kde a s kým ste a čo robíte. Ide o váš pocit.

Ten môj už vyprchal a som s tým OK. Viem, ako sa to stalo a viem aj, ako sa k nemu vrátiť. Stačí sa len rozhodnúť.

Súvisiace:

ekniha: 4 falošné dôvody, pre ktoré dieťa do škôlky vraj ísť musí…
video: 9 rád, ktorý by som si dala, keby do škôlky ísť musela
článok: Prečo nedám svoje dieťa ešte do škôlky?
článok: Nikdy nebude samostatná