Rúška sú nutnosť. Rúška sú zbytočnosť.
Karanténa musí byť. Najlepšie by bolo premoriť. (Aha, to sa mi rýmuje…)
Zákazy a príkazy od vlády. Osobná zodpovednosť jednotlivca.
Mediálna masáž. Čisté fakty.
Diskutujeme, frfleme a pohoršujeme sa nad každým, kto má iný názor. Ako môže byť tak blbý! Ovca! Nezodpovedný!
Názor.
Je to len názor. Moja predstava o tom, ako by mal fungovať svet a tvoja predstava o tom, ako by mal fungovať svet. Ktorá je správna?
Táto planéta letí vesmírom ako malinký kamienok. Poletujeme s ňou v obrovskom nekonečne a pretláčame sa so svojimi predstavami. Lebo je to dôležité. Lebo ja mám pravdu!
A čo ak najsprávnejšie je to tak, ako sa to práve deje? Len preto, že sa to už tak skrátka deje.
Aj keď sa nám to nepáči. Aj keď je to nepohodlné. Aj keď je to ťažké. Aj keď nesúhlasíme.
Čo ak svet má byť práve teraz presne takýto a ja sa mám iba viac ukotviť v sebe. Vo svojom strede. Pretože tam je pokoj.
Pretože najväčšia sloboda je aj tak nemať strach.
(ale aj to je len názor)