Kočovné leto

Ešte v júni som mužovi mrndžala, že by som sa strašne chcela stretávať s ľuďmi, ktorí ma nejako obohatia. Po chvíli hovorím: „Nemusia ma obohacovať, stačí, keď sa s nimi bude len tak dať byť. Aj bez slov.“ Som si myslela, ako som to kritérium zmiernila. 🤪

Feri ma vtedy vykopal z domu, lebo na čo mu je tam nespokojná ženská, lenže netušil, že budeme preč 6 týždňov. Ale tých inšpirujúcich žien, čo sme stretli!

Známe aj neznáme, veľké aj malé. Dni túlavé, pomalé, nádherné. Večery filozofické, zdieľacie aj tiché. Zadymené vlasy aj oblečenie, ruky od černíc, hríbové polievky, studené kúpačky, dážď na hlavách a na konci slnkom vyťahané vlasy.

Ja viem, že ľudia, s ktorými môžete spoločne len tak plynúť, sú vzácni, ale keď ich nájdete, to je radosť! A ani vám nevadí, že sa vidíte iba raz za rok. Ďakujem za toto kočovné a intenzívne leto a Ferimu to vynahradíme už o pár dní, kedy na cesty vyrazí zas naša trojka.