Let do minulosti

„Do vesmíru!“ zavelí Hviezdičko a lietajúci tanier sa začne pomaly dvíhať. Postupne naberá vysokú rýchlosť a vylietava z planéty. Lenka si po ľavej strane stihne všimnúť Mesiačik a zamávať mu a už iba vníma, ako sa všetko okolo rozžiaruje a oni letia nádhernou presvietenou tmou. Zastavia až pri veľkej bráne s Lukostrelcom.

„Kam to bude?“ opýta sa ich.
„Do minulosti,“ odpovedá Hviezdičko.

„Tak to sa držte vľavo,“ nasmeruje ich Lukostrelec a zaželá šťastnú cestu. Brána sa otvára a oni vletujú do čierneho tunela. „Práve sme v červiej diere,“ vysvetľuje Hviezdičko, „to je taká skratka, vďaka ktorej môžeme preskočiť z jedného kúta vesmíru do druhého. Vďaka červiej diere môžeme dokonca skočiť aj do iného času. Práve teraz letíme do čias, kedy vaši rodičia boli malými deťmi.“

Lenka sa chce niečo spýtať, ale už nestihne. Celý tanier sa začne strašne rýchlo točiť. Je to ako na najrýchlejšom tobogáne, čo si len vieš predstaviť. Kopec zákrut a ešte sa aj točíš okolo vlastnej osi. Lenka nadšene kričí a výska. Na chvíľu sa im s Davidom stretnú pohľady a zasmejú sa. Paráda!

Zakrátko začínajú pristávať. Klesajú dolu, do akéhosi mesta. Zaparkujú na záhrade pod oknom malého domčeka, dvere na tanieri sa otvoria a deti vystúpia. Všimnú si, že okno na dome je otvorené a už-už chcú cezeň vhupnúť dnu, keď vtom začujú krik.

Nenápadne nakuknú dnu a vidia chlapca s modrým paplónom. Nad ním stojí veľký muž a niečo kričí. Slovám veľmi nerozumejú, ale pozorujú, ako sa chlapec pod ich váhou zmenšuje a zmenšuje a čoraz viac sa chúli pod paplónom.

„Ten malý chlapec je Tomáš. Davidov oco,“ pošepne Hviezdičko Lenke a Davidovi.
„Čožeeee?“ vytreští Lenka oči, „Ako to? Ako môže byť tento malý chlapec Davidov oco?“
Hviezdičko sa zasmeje: „Všetci dospelí boli kedysi deťmi. Aj tvoji rodičia boli malí a mali svojich rodičov. A toto je Davidov oco, keď bol ešte malý chlapec. Vravel som vám, že letíme do minulosti.“

Prelet červiou dierou vytriasol z Lenky aj Davida všetok hnev. Lenka sa Davida už prestala báť a Davidov hnev už tiež zmizol v neznáme. Ešte stále však neprehovoril ani slovko. Aj teraz iba neveriacky pozerá na Tomáša a premýšľa: Vážne je tento malý chlapec môj ocko?

….úryvok z pripravovanej knižky Hviezdičko Riško 🌟

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.