Milujem našu pláž. Aj nás troch

Asi ma zabijete, ale ja netuším, čo celé dni na tejto opustenej pláži robíme. Tri slnečníky a my.

cestovanie s dieťaťom

Nie sú tu žiadne stánky, suvenír shopy, reštaurácie ani bufety. Nemáme kýblik, ani lopatku, ani žiadne bagre. Nič. Akože dobre nám je, priam najlepšie, ale vôbec neviem, ako nám ten čas tu ubieha.

Cestujeme až na jeseň

Ja som ten, kto vždy stlačí tlačítko – Kúpiť letenky, zoženiem ubytko a iba mužovi oznámim, kam ideme. Ten povie, že super, ale že môže iba na tri týždne. No a ja potom zháňam spontánneho dobrodruha, ktorý sa k nám dvom pridá na prvý týždeň.  🙂

Prečo október?

  • pretože 90% turistov je už doma a my radi objavujeme krajinu takú, aká je. Originálna, prirodzená, tichá…
  • lebo môžeme. Netlačí nás škôlka ani škola.
  • pretože v letných horúčavach sa nám aj tak nikam nechce. Radšej sa zdržiavame na Slovensku a v Čechách.
  • lebo ubytovanie aj letenky sú lacnejšie (tie do Athén nás vyšli na 37 EUR/osoba/príručná batožina)
cestovanie s dieťaťom, rodina

Najväčší šialenci môjho života

A prečo na mesiac?

  • Máme radi pocit, že v cudzom svete bývame. Žijeme. Že sme splynuli s domácimi a sme doma. Taká naša malá ilúzia :).
  • Nenaháňame sa za vychytenými miestami a ani pamiatky nás veľmi neberú. Radi len tak blúdime, objavujeme zabudnuté dedinky a nasávame atmošku. A na to treba viac času.
  • Lebo máme dieťa a rešpektujeme, že potrebuje občas len tak byť doma. Zahniezdiť sa, oddýchnuť si od výletovania. Pri jednom alebo dvoch týždňoch by nás to už zvádzalo vnímať ako obmedzovanie. Strata času.
cestovanie s dieťaťom, rodina

Pomáha a zúčastňuje sa tu spoločného života oveľa intenzívnejšie.

  • Lebo ísť niekde na mesiac a manažovať si to priebežne po vlastnej línii je určitá miera nepohodlia. A v nepohodlí sa ukazuje, akí vlastne sme. Nové situácie nás zoceľujú a utužujú náš vzťah.
  • Ale hlavne:

Radi spoznávame domorodcov

Každé ráno prehodíme pár slov s predavačkou bagiet, so susedou z vedľajšieho bytu, alebo s predavačom rýb. V taverne si k nám prisadne majiteľ a začne nám rozprávať o tunajšom živote a o spracovaní olivového oleja. Majiteľka domčeka, v ktorom bývame práve teraz, nám denne nosí koláčiky, špenátové pirohy a zákusky zo svadby. Veľmi si nepokecáme, ale je pohostinnosť nahrádza všetky slová.

No a chlapi v montérkach mi neustále ponúkajú raki. Dá sa odmietnuť? Nedá! A predvčerom si k nám do auta prisadol starší pán, ktorý sa nechal zviesť do práce. To sme teda my vôbec netušili, prečo ho v aute máme, vysvitlo to až na konci. Naučili sme sa ale, že koza sa povie katsikuľa. Schválne, povedzte si to nahlas. 😀 (no, jedine, že by sme zle rozumeli).

varenie s dieťaťom

Radi si miestne špeciality kuchtíme doma.

Ale späť k „našej“ pláži. Ešte keď som nebola matkou, myslela som si, že na dovolenky sa musí chodiť vo veľkých skupinách. Aspoň 3-4 rodiny. Aby sa deti aj dospelí zabavili. Nemusí. My nemusíme. Nepotrebujeme mať okolo seba spoločnosť a rozptýlenia rôzneho druhu. Vystačíme si sami.

Nelehníme iba na pláži

Tiež som si myslela, že dieťa treba neustále zabávať. Dnes, po 6 dňoch na tomto mieste, som si uvedomila, že vlastne ani neviem, čo tu celé dni robíme. A tak som nás začala vedome sledovať:

Olivia dnes stihla toto:

  • bojovala s netvorom z mora (vlny)
  • varila polievku a piekla koláče z piesku
  • behala z jednej strany na druhú, lebo vraj športuje
  • bola záchranárkou Leneou (??)
  • váľala sa v piesku a tvrdila, že je obalená v strúhanke (tú asi pozná od babky)
  • „toto bude kanál a my budeme potkaníky“
  • včera sme ju nevedeli vyhnať z vody (nie, že by sme sa o to pokúšali, to nie)
  • a stavala s otcom obchod z konárikov a kamienkov

A mohla by som pokračovať, to by ste sa však unudili. Moja pointa je, že nevyžaduje, aby sme jej zábavu robili my. Nikdy neprišla za nami, že sa nudí a čo má robiť. Do hier nás občas zapojí, to je jasné, nepotrebuje nás mať však stále pri zadku. Nemusíme jej ani vyrábať súrodencov, len preto: „Aby sa zabavili.“

ako zabaviť dieťa?

Kto si dá koláááááče?

Prišlo to s vekom. Ešte pred dvoma rokmi sme išli na mesiac do mesta – ihriská, deti, ruch. Dnes už VIE BYŤ SAMA SO SEBOU. Priznávam, že sa z toho teším nielen kvôli tomu, že to zdedila asi po mne (čo už, keď zmysel pre humor po mne zdediť nemohla), ale hlavne preto, že byť sám so sebou je podľa mňa schopnosť, ktorá je dôležitá pre šťastný život. Pre vnútorný pokoj, radosť a ľahkosť bytia.

Ja vôbec netvrdím, že takto je to dobre, správne a ideálne. To vôbec nie. Poznám x ľudí, ktorí by si radšej vlasy vytrhali, akoby išli na takúto dovolenku. A ja ich chápem. Vydržať spolu od rána do večera, niekoľko týždňov nemusí byť vždy len sranda.

My nie sme samotári, ale máme (našu) samotu radi.

Máme SA radi.

P.S.1 Na cestách sa vieme aj pohádať. Ako, prečo a dá sa tomu vyhnúť? O tom už viac v knihe OLIVIA

kniha OLIVIA

Čo vás o živote naučí iba dieťa?

P.S2 Zajtra sa presúvame na nové miesto a práve prišla pani domáca. Na rozlúčku nám priniesla darčeky – domáci olivový olej, bylinky a raki. Dá sa prosím to posledné zohnať aj na Slovensku? Stáva sa totiž zo mňa závislák 🙂

Zuzana Mihálechová
Matka minimalistka - v skúmaní sveta neprekáža, svoje dieťa neobmedzuje. Je presvedčená, že deti netreba vychovávať. Stačí žiť tak, ako by sme chceli, aby žili naše deti. A oni sa už pridajú. Autorka ebooku Tajomstvo detských emócií alebo Osvojte si 26 postojov a nemusíte viac bojovať so svojim dieťaťom. O tom, ako sa im s dcérou darí či nedarí, začala písať články, ktorými chce inšpirovať aj ostatných rodičov, ako byť tým najlepším vzorom pre svoje dieťa. Viac o Zuzane si môžete prečítať tu >>
Komentáre
  • OLIVIA – Kniha o návrate k sebe
  • Jedinečné Karty pre detskú dušu
  • Najnovšie príspevky
  • Kategórie
  • Vidíme sa na Facebooku:
  • Instagram
  • Učíme sa zrkadliť

  • final-new-cover

  • Chcete, aby vaše deti robili dobré životné rozhodnutia? Všetci sme mali kedysi v sebe prirodzený zmysel pre intuíciu. Kde sa stratila? Stiahnite si ebook ZDARMA a zistite, ako neopakovať chyby našich predkov.