Naše zababušené obyčajnosti

• keď sa ráno zobudí a jej prvé kroky vedú ku mne, aby sme sa pomojkali
• keď ležíme pod perinou a prstom obkresľujeme lampu na strope
• keď beriem do rúk karimatku a cítim jemnú radosť
• keď sa zahrabeme pod deku a čítam knižku, až kým mi hlas neochraptí
• keď pečú koláč, ktorý nakoniec veľmi nechutí, ale vonia celá kuchyňa
• víťazné tanečky, keď skladáme puzzle a ten kúsok, čo držím už 10 minút v ruke, konečne zapadne (poznáte ten pocit, že?)
• prvý dúšok čaju. A aj ten druhý a tretí…
• alchýmia miešania farieb a pomalé ťahy štetcom
• keď jej spievam uspávanku a ona miesto toho, aby zaspala, sa pridá ku mne.

…ukladám si do seba, viac a viac takýchto obyčajných maličkostí…

Prežívam všeličo a cítim, ako sa vo vnútri mením a nie, nie je to vždy so mnou ružové. Moja nálada a môj stav však už akosi neurčujú, aký bude môj deň. Sú to práve tieto malinké styčné body, od ktorých sa môžem odraziť a svoj pocit zmeniť. Ak by som chcela veriť na osud, tak s výhradou (ak vesmír dovolí). A to, že je iba na mne, či budem tieto okamihy zachytávať. Je na mne, či si ich budem všímať a noriť sa do nich. Áno, prídu iné chvíle, ale teraz, TERAZ sa chcem zababušiť práve do týchto.