Neviem všetko, a tak sa spýtam dieťaťa

Na svojich pleciach nenesiem zodpovednosť za vyriešenie každého nášho konfliktu.

Neviem všetko.

A je to v poriadku.

Pýtam sa jeho. Pýtam sa jej.

A pokojne priznám svoju bezmocnosť: “Ja už fakt neviem, čo urobíme.”

A hodím do pléna: “Máte nejaký nápad?

Alebo som zvedavá: “No ako toto vymyslíme, aby sme boli všetci spokojní?”

Žiadne frázy, čistý záujem.

Čakám a počúvam a som otvorená všetkým návrhom. Zaujíma ma názor aj “iba” dieťaťa. Pretože detské nápady bývajú najviac kreatívne. Múdre. Nelogické. Zvláštne. Veľa objasňujúce.

Hľadáme si riešenia spoločne, naše malé brainstormingy.

Je veľká úľava vedieť, že nemusím vedieť. Nie som dokonalá, robot a ani vševedko. Mám pri sebe tých najlepších radcov. 

A máte ich aj vy💚