Škôlka, áno či nie? Alebo inak: škôlka – už áno alebo ešte nie? Vraj predčasná socializácia je najväčších hriech tejto spoločnosti. Čo to znamená predčasná? Môžem dieťaťu uškodiť, keď ho dám do škôlky príliš skoro? Alebo mu uškodím, keď ho tam nedám vôbec? Kedysi som si myslela, že matka, ktorá ostane s dieťaťom doma aj po skončení rodičovskej, je mega obetavá.
Pamätám si, ako som si šokovaná uvedomila, že som stratila SEBA. Mala vtedy 10 mesiacov a ja som sa presne na tak dlho stratila v prebaľovaní, kojení, odgrgávaní, riešení prdíkov, nosení, zúbkovaní, uspávaní a nočnom budení.
Potrebovala som sa znovu nájsť. Zistiť, čo skutočne cítim a čo chcem. Začala som tým, že som si vyhradila čas pre seba. Každú sobotu som si dobíjala baterky v lese, pri behu, jóge alebo na pokeci s kamoškou. Neskôr prišla ďalšia fáza: Chcem zas rozmýšľať! 😀
Vymyslela som si blog. Čítala ho len rodina a blízki priatelia a pre mňa mal obrovský význam. Keď som sa „vypísala“ z rodičovskej každodennosti, nezaťažovala som viac svoje kamošky s odrastenými deťmi bábätkovskými záležitosťami. Nikoho to nezaujímalo. Teraz už mám nový web a písanie mi aj čo-to zarobí.
Nie som matka, ktorú baví byť len matkou. Ak by som sa nemohla realizovať inak, bola by to moja obeta. Akým vzorom by som bola pre svoje dieťa, keby som svoj zmysel života našla v obetovaní sa pre niekoho iného?
Ako mi teda vôbec napadlo, že ju nedám ešte do škôlky? Škôlka je predsa dlho očakávaná méta v materstve – začína sloboda, návrat do normálneho života! Mala 2 roky, keď sa v mojom okolí začala preberať téma škôlky. A ja som zistila, že nemám chuť sa do debaty zapájať ani odpovedať na otázku:
Nie. Prečo? Najskôr som si myslela, že je to nejaký môj strach. Ale nebol (ten sa asi ešte len objaví 🙂 ). Dôvod bol oveľa jednoduchší, nás to spolu stále baví. OK, netvrdím, že každý deň je super zábavný, ale stále ma baví trhať si s ňou kvety, pozorovať veveričky v lese, milujem byť prítomná pri jej objavoch tohto sveta, (ten prekvapený výraz, keď počuje „čudné zvuky“), chcem si s ňou čítať aj počas dňa, hojdať ju na ihrisku, pozorovať, ako skáče na trampolíne.
Chcem sa od nej učiť, ako to vlastne je s tým prítomným okamihom. Na túto tému ešte stále potrebuje intenzívne celodenné školenia. A teraz, keď to vďaka našim rozhovorom, začalo byť ešte zaujímavejšie, to má skončiť?
Vyriešila som si 2 najčastejšie dôvody, prečo rodičia dávajú deti do škôlky – financie (druhý príjem v rodine reálne chýba a ja to úplne chápem) a potrebu sebarealizácie. Z existenčných dôvodov a psycho dôvodov ju do škôlky teda dať nemusím. Ale čo tie ďalšie?
Nezanedbám niečo, keď ju do škôlky nedám? Nepríde o kolektív, zábavu, nejaké zručnosti, či vedomosti. Ako sa v tomto svete presadí, ak nedostane už od malička základy cudzieho jazyka? Teraz píšem len večer, keď už spí (s tým, že cez deň nespí, som sa už vyrovnala), ak by som ju dala do škôlky, mala by som viac času na písanie, natáčanie videí, mohla by som zvyšovať svoje príjmy.
To všetko išlo z mojej hlavy, cítila som to inak. Zistila som, že ďalšie 4 dôvody, ktoré vo mne vytvárali pochybnosti sú falošné. Tradujú sa v spoločnosti a je čas ich šírenie zastaviť. Ak vás zaujíma, o aké mýty sa jedná, spísala som ich do eknihy OBJAVUJTE SVET SPOLOČNE. ČO NAJDLHŠIE
Nie je to protiškôlková osveta, aj moje dieťa tam možno raz skončí. 🙂 Je to oslava intuície. Ak si MYSLÍTE, že dieťa by malo ísť do škôlky, ale CÍTITE to inak, eknižku si určite prečítajte.
My si spoločný čas užívame, TERAZ to meniť nebudem. Nemusím. Čo bude o mesiac alebo o polroka? Budem riešiť, keď to príde. V ten správny čas pre nás.