A nepožičiam!!!

15.6. 2016

„Maťko, požičaj dievčatku hračku“, „Saška, nebuď lakomá“, „Si škaredý chlapček, zlé dievčatko“, „Musíš sa naučiť požičať.“ Väčšina z nás nevie, ako sa správať v situáciách, keď naše dieťa nechce požičať hračku. Príkazy, zákazy, rozpačité úsmevy, ospravedlnenia, zahanbenie. A potom sú tu ešte nevýchovné maminy, ktoré by aj vedeli, ako by to malo byť, ale aj tak sa v tom necítia dobre.

Ako naučiť dieťa, aby sa delilo, ako ho „donútiť“ požičiavať hračky, ako zabrániť tomu, aby nebralo hračky iným deťom? Poďme sa spolu pozrieť
na pár faktov:

Fakt číslo 1: Dieťa najskôr musí pochopiť, čo znamená vlastníctvo nejakej veci.

A toto obdobie predchádza fáze o učení sa požičiavať. Je to skrátka vývoj. Vo veku dvoch rokov deti začínajú chápať, že niečo môže patriť len im. Je proti prirodzenosti nútiť ich preskakovať tento míľnik. Až potom, keď zistia, že niečo môže byť iba ICH, sa môžu začať deliť. Uvedomte si, že hračky sú jediný, ale JEDINÝ majetok, ktorý dieťa má. Je logické, že si ho bráni. Áno, aj svojim telom. Ak by si cudzí človek na ihrisku vypýtal vaše kľúče, kabelku alebo auto, požičali by ste?

Fakt číslo 2: Vo veku dvoch rokov dieťa ešte nie je pripravené na požičiavanie.

Problémy s požičiavaním ustávajú až okolo štyroch rokov. Vtedy už má dieťa dostatočnú sebakontrolu a je si svojim vlastníctvom natoľko isté, aby veci požičalo niekomu inému. Ale až okolo 6-7 rokov deti úplne pochopia, ako sa deliť a spoločne hrať.

Fakt číslo 3: Nevie, čo znamená slovo požičať.

Deti si často berú hračky z rúk, nevedia rozprávať, nevedia povedať „požičiaš“, nevedia ani, čo slovo „požičať“ znamená. Že niekomu niečo dám a ten mi to neskôr vráti. Používajte slovo požičať doma, dávajte názorné ukážky, vysvetľujte na situáciách v rozprávkach, ale nemoralizujte.

Nie je správne ani nesprávne, ak požičia či nepožičia. Je predsa super, že dieťa si vie povedať NIE. Koľkí z nás sa to v dospelosti nanovo učíme?

Fakt číslo 4: Chcem byť so svojim dieťaťom priateľka.

Vlastné hračky by som na ihrisku zakázala 😀

Nie nepriateľka. Toto je pre mňa jasná vec a v praxi to znamená to, že budem stáť vždy na jej strane. Neznamená to, že budem nútiť ostatné deti, aby požičiavali mojej dcére svoje hračky. Znamená to, že jej nebudem hovoriť, že je zlá a lakomá, ale budem ju brať takú, aká je.

Boli sme na ihrisku s detským kočíkom. Olivia si ho odstavila a išla sa hojdať. Prišla mamička s dievčatkom, či si môžu požičať kočík. Vedela som, že kočík je posvätná záležitosť, ale aj tak som sa Olivii spýtala, či ho dievčatku požičia. Protestovala, tak som len s úsmevom povedala: „My kočík nepožičiavame“. Pani povedala, že chápe, zopakovala to dcérke a v pokoji odišli preč.

Mohla som tiež povedať: „Aj tak sa teraz hojdáš, požičiame kočík dievčatku“ a bez jej dovolenia by som im ho dala. Zradila by som ju. Cítila by sklamanie, krivdu, neprávosť. To všetko by sa do nej zapísalo ako nepríjemná spomienka a slovo „požičať“ by dostalo negatívny náboj.

Na druhú stranu, ak by som kočík bez jej súhlasu požičala, spravila by som to, čo sa odo mňa očakáva. Vyzerala by som pred svojim okolím super. OK, bola by to len chvíľa, pretože mi je jasné, že ak by som to urobila, chcela by zliezť z hojdačky, išla by sa biť o svoj kočík a plakalo by aj dievčatko číslo 2. Moje lakomé dieťa by ma zas vrhlo v očiach spoločnosti o level nižšie.

Fakt číslo 5: Má právo na vlastné rozhodnutie.

Je to slobodná ľudská bytosť, môže sa rozhodnúť akokoľvek. Čo mňa je do toho, že nechce požičať SVOJ kočík? Je to jej vlastníctvo. Tiež nenútim muža, aby požičal svoj bicykel pani, ktorú som dnes stretla a bola mi veľmi sympatická. Sama spozná, následky svojich činov. Že sa malá kamoška nahnevá alebo rozplače, že jej tiež nebude chcieť požičať svoje veci. Sú to jej skúsenosti, ja som len sprievodca na jej ceste, nie určovateľ jej smeru.

O tom, ako dieťa potrebuje robiť svoje chyby a ako mu našou snahou pomôcť škodíme, píšem viac v článku Neberme deťom ich chyby.

Chlapec si na pieskovisku zhromaždí na kopu všetky svoje hračky a nikomu ich nechce požičať. Sám si vymyslel perfektný spôsob, ako si ochrániť vlastný majetok. To je predsa geniálne! Aj takto sa dá na to pozrieť.

Najlepšie miesto pre vznik konfliktov 🙂

OK, už viem fakty, čo s tým?

Chápem teóriu, celé mi to dáva logiku, ale aj tak ma hanba fackuje, keď moje dieťa nechce požičať hračku. Máte to tak? Čo nám bráni, aby sme rešpektovali rozhodnutie svojho dieťaťa? Nájdite si svoju odpoveď v sebe. Viac sa dočítate v knižke OLIVIA a pomôcť vám môže aj minikurz Dieťa ako zrkadlo.